Hrabkov - augustiniánsky kláštor

Až do roku 1980 stáli na okraji obce Hrabkov zvyšky gotického kláštora augustiniánov založeného v 14. storočí. Dnes o jeho existencii svedčí len sekundárne použitý portál a kamenný kríž pri ceste.

Kláštor sv. Ducha v Hrabkove bol založený v roku 1334, ako o tom svedčí darovacia listina komesa Mikuláša z Perína, ktorou daroval novozaloženému Priorátu sv. Ducha celú obec Hrabkov, vrátane patronátneho práva nad už stojacim farským Kostolom sv. Šimona a Júdu. Jednou z motivácií pre založenie kláštora bola zrejme aj doložená prítomnosť rusínskeho, a teda pravoslávneho - schizmatického, obyvateľstva v okolitých obciach.

Hrabkovský kláštor vznikol netradične, vzhľadom na prax augustiniánov budovať svoje kláštory v mestách, vo vidieckom prostredí. Podľa všetkého išlo o dcérsky priorát významného augustiniánskeho kláštora vo Veľkom Šariši, ktorý je vzdialený len približne 20 kilometrov severovýchodne. Mohlo ísť o istú formu pustovne pre mníchov z materského kláštora pripomínajúcu pustovnícke počiatky rehole.

Kláštor stál pri významnej ceste do povodia Hornádu smerom na Margecany a odborníci nevylučujú, že vznikol na základe staršieho hospicu či špitála, čo podporuje aj zasvätenie sv. Duchu, ktoré je typické práve pre špitály. V lokalite sa nachádza aj nezamŕzajúci prameň minerálnej vody.

Už v 40. rokoch 14. storočia vypukli spory o vlastníctvo Hrabkova, keď sa oň prihlásil Vavrinec z Víťaza. V roku 1351 uspel a Hrabkov sa stal jeho majetkom (definitívne v roku 1353). Tým prišli hrabkovskí augustiniáni o svoje majetky, za ktoré dostali ako náhradu dedinu Chmiňany. Patronát nad kláštorom zrejme prevzali páni z Víťaza.

Koniec augustiniánov v Hrabkove sa zvyčajne kladie do 16. storočia, kedy silné reformačné hnutie a boje o kráľovský trón nepriali kláštornému životu. Následne kláštorné budovy začali chátrať. Gotické oltáre mali byť prevezené do kostola v Hermanovciach, kde sa dnes nachádza neogotický oltár s tabuľovými maľbami datovanými do poslednej tretiny 15. storočia.

Kláštor bol murovaný a jeho súčasťou bol aj kostol alebo kaplnka zasvätená sv. Duchu. Na jeho mieste dodnes stojí stará zaklenutá pivnica, pričom nie je vylúčené, že aj vedľa stojaci dom postavili ešte s využitím stojaceho muriva kláštora. Súpis pamiatok Slovenska z roku 1967 uvádza dva stojace múry so stopami po trámových stropoch a gotických oknách obdĺžnikového tvaru. Zachovaný mal byť aj zvyšok gotického klinového rebra. Ešte začiatkom roku 1980 v obci stáli zvyšky stavby, ktoré však bol odstránené dňa 16. apríla 1980 po tom, čo sa časť muriva zrútila na neďaleký dom.

Lokalitu kláštora označuje kríž pri ceste stojaci medzi dvoma lipami. Pôvodnou súčasťou kláštora má byť aj gotický portál tvoriaci dnes súčasť Lurdskej jaskyne pri farskom kostole. Na mieste kláštora majú byť v súčasnosti viditeľné gotické kamenné články v základoch humna stojaceho v areáli zaniknutého kláštora a geofyzikálny prieskum zachytil aj ďalšie murivo pod povrchom. V priestoroch KPÚ v Prešove sú uložené kamenné články z rebrovej klenby. Prípadný archeologický výskum komplikuje novšia zástavba.

GPS: 48.958025899, 21.031571031

Zdroje:
- Huťka, M.: Augustiniáni na území stredovekého Slovenska (Uhorska). Verbum - vydavateľatvo KU, Ružomberok 2015.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1. Bratislava, Obzor 1967.
- https://presov.korzar.sme.sk/c/7039487/hrabkov-je-znamy-aj-vdaka-dobrovo... (s archívnou fotkou spred roka 1980)
- https://korzar.sme.sk/c/5329722/objavy-a-zanik-stredovekych-prvkov-archi...
- https://www.hrabkov.sk/-pamiatky
- https://ovcie.info/2011/09/05/1222/

esteban

Za pomoc ďakujeme P. Chovančákovi.