Trnava - románsky karner

V roku 2008 objavili archeológovia Klára Kuzmová a Erik Hrnčiarik v bezprostrednej blízkosti Baziliky sv. Mikuláša zvyšky románskeho karnera z 13. storočia. Po výskume ukončenom v roku 2010 bola stavba provizórne zakrytá a sprístupnená.

Karner postavili niekedy okolo roku 1240 pri románskom predchodcovi dnešnej baziliky. Bol podľa všetkého zasvätený sv. Michalovi archanjelovi, pričom toto patrocínium prešlo po zániku karnera na novopostavený gotický kostol, neskôr zvaný slovenský.

Išlo o typickú dvojpodlažnú rotundu. Spodné podlažie, ktoré siaha až 5,6 m pod úroveň terénu, má jednoduchý kruhový pôdorys, pričom obvodové múry z kameňa sa zachovali do výšky niekoľkých metrov. V strede podlažia sa sčasti zachoval centrálny stĺp nesúci klenbu. Tento priestor slúžil na uchovanie kostí zo starších hrobov, pričom ľudske ostatky dodnes siahajú do výšky približne dva a pol metra.

Nadzemné podlažie malo podobu rotundy s východnou polkruhovo ukončenou apsidou pretiahnutého tvaru. Apsidu sa pri výskume podarilo zachytiť len v dvoch kratších úsekoch muriva.

V porovnaní s ostatnými karnermi išlo o pomerne veľkú stavbu s vonkajším priemerom 8,2 m. Zaujímavými sú aj výrazné rozdiely v hrúbke obvodového muriva, ktorá sa pohybuje od 0,7 do 1,2 m.

Stavebným materiálom bol kameň dovezený sem z Malých Karpát, pričom v hmote muriva sa nachádzajú aj sekundárne použité tehly - plevovky zo staršej stavby.

Karner existoval najneskôr do roku 1360, kedy postavili väčšie gotické presbytérium súčasnej baziliky. Jeden z jej vonkajších oporných pilierov dnes výrazne zasahuje do pôdorysu románskej stavby. Stavebný materiál z rozobraného karnera následne použili pri výstavbe dnešnej baziliky.

Zaniknutú stavbu funkčne nahradil nový gotický objekt postavený v bezprostrednej blízkosti a prekrývajúci základy jej apsidy. Neskorší Kostol sv. Michala v podobe, v akej je dnes vyznačený v dlažbe chodníka, slúžil najprv ako kostnica.

Po ukončení výskumu bola táto najstaršia stavba Trnavy provizórne prekrytá dreveným prístreškom a v obmedzenom režime sprístupnená návštevníkom. Tí si karner môžu pozrieť z kovovej konštrukcie po obvode objektu.

V blízkej budúcnosti plánuje mesto vhodnejšiu pamiatkovú prezentáciu nielen samotného karnera, ale aj základov zaniknutého Kostola sv. Michala a zvyškov stredovekého ohradného múru príkostolného cintorína.

GPS: 48.379175197, 17.592249513

Zdroje:
- Kuzmová, K. - Hrnčiarik, E.: Archeologický výskum románskeho karnera v Trnave. In: Monumentorum Tutela č. 22, Pamiatkový úrad SR, 2010, str. 144 - 149.
- Kuzmová, K. - Hrnčiarik, E.: Archeologický výskum románskeho karnera a exteriéru Baziliky sv. Mikuláša v Trnave. In: Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja, č. 13/2010. KPÚ Trnava 2010, str. 3 - 10.
- Románsky karner Trnava. Propagačný materiál vydaný v Trnave v roku 2011.

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu