Jakub (ČR)

Pár kilometrov od Kutnej Hory sa nachádza jeden z najkrajších a najozdobnejších románskych kostolíkov v Česku. Je zasvätený sv. Jakubovi, po ktorom nesie meno aj obec, dnes časť obce Církvice.

Postaviť ho dala pani tunajšieho opevneného hrádku Mária so svojimi synmi Slaviborom a Pavlom. Išlo o významnú rodinu, keďže kostolík vysvätil vo štvrtok 19. novembra 1165 pražský biskup Daniel a obradu sa zúčastnil dokonca český král Vladislav II. s manželkou Juditou. Svedčí o tom pôvodná listina, ktorá bola objavená pri oprave kostolíka v 19. storočí. Kostolík zrejme postavili majstri z neďalekého cistercitského kláštora v Kutnej Hore - Sedleci.

Hoci sa kostolík zachoval vo výnimočne autentickom stave, nevyhli sa ani jemu viaceré udalosti a prestavby, ktoré ovplyvnili jeho podobu. Už počas husitských vojen bol obliehaný a poškodený. Podobne sa na ňom podpísali aj švédske vojská počas tridsaťročnej vojny. Ešte počas druhej polovice 16. storočia bol rovný drevený strop nahradený murovanou renesančnou klenbou.

V 70. a 80. rokoch 19. storočia bol kostolík pri citlivej obnove reromanizovaný. Svoju podobu zmenila zvlášť veža, na ktorej boli rekonštruované trifóriá v dvoch úrovniach. Po chátraní v druhej polovici 20. storočia bol v 90. rokoch zrenovovaný (ukončenie prác v roku 1999), následne reštaurovaním prešla aj veža (koniec obnovy v roku 2007). V roku 2008 bol kostolík vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Architektonicky ide o typický jednoloďový kostolík s polkruhovou apsidou a západnou, už predstavanou vežou. Výnimočnosť stavby dokazuje predovšetkým súbor kamenných plastík na južnej fasáde lode, členenej naviac slepými arkádami, oblúčikovým vlysom a zuborezom. Podľa niektorých autorov plastiky zobrazujú sv. Václava, sv. Vojtecha, sv. Prokopa alebo biskupa Zdíka. Iná hypotéza hovorí o tom, že plastiky vznikli niekde v Nemecku či Taliansku pre inú stavbu a na fasádu kostola sa dostali druhotne. V takom prípade by stvárňovali iné postavy.

Na južnej strane lode sa zachoval románsky ústupkový portál so zdobeným tympanónom z pieskovca odlišnej, červenej farby. Nájdeme tu reliéf žehnajúceho Krista s dvoma ďalšími postavami. Po stranách portálu sú osadené plastiky stvárňujúce zrejme sv. Petra a Pavla, dnes už značne poškodené.

V interiéri dominuje západná empora, ktorú podopierajú dva stĺpy so zdobenými kvadratickými hlavicami. O výzdobnom pláne svedčí aj kombinácia červeného kameňa driekov stĺpov a okrového kameňa ich hlavíc. Pod emporou je v stene osadených viacero novovekých náhrobných kameňov.

Zdroje
- www.romarch.cz/jakub
- Dvořáček, P.: Architektura českých zemí. Románský sloh. Levné knihy KMa, Praha 2005.
- Merhautová, A. - Třeštík, D.: Románské umění v Čechách a na Moravě. Odeon, Praha 1983.
- Koutek, T.: Románské kostely Čech. Nakladatelství Brána, Praha 2014.
- http://pavelliprt.blog.idnes.cz
- http://www.ossuary.eu

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu