Špačince

Všetky fotky (21)

Až do roku 1939 stál v obci neďaleko Trnavy gotický kostol zo začiatku 14. storočia. Keďže už kapacitne nestačil miestnym veriacim, rozhodli sa postaviť si na rovnakom mieste nový kostol .

Špačince sa majú prvýkrát spomínať už v Zoborskej listine z roku 1111 pod názvom Spacha. Iné zdroje hovoria o prvej písomnej zmienke až z roku 1275.

Kostol zasvätený Narodeniu Panny Márie postavili v miernej vyvýšenej polohe na začiatku 14. storočia (uvádza sa rok 1312) a mal podobu jednoloďovej stavby s kratším polygonálnym presbytériom.

Niekedy v druhej polovici 14. storočia mali zo severnej strany svätyne pristavať sakristiu netradičného pôdorysu - k približne štvorcovej "lodi" sa pripájalo z východnej strany drobné polygonálne "presbytérium".

V roku 1561 patril kostol napriek rozmachu reformácie stále katolíckej cirkvi, ktorá tomu zrejme vďačila aj príchodu utečencov pred Turkami - katolíckych Chorvátov, ktorí sa v obci usadili.

Kostol v roku 1605 vyplienili vojská Štefan Bočkaja (Bocskay) a opätovne mal byť kostol spustošený aj v roku 1683. Bola to o to väčšia škoda, že len desať rokov predtým, v r. 1673, vizitácia spomína rekonštruovaný kostol "akoby znova vystavaný a opatrený klenbou".

V tej dobe pristavali k západnému priečeliu barokovú vežu. V priebehu prvej polovice 18. storočia pristavali z južnej strany gotického presbytéria aj barokovú kaplnku.

Kostol postupne prestával kapacitne stačiť rozrastajúcim sa Špačinciam, ktoré mali od roku 1699 mestské výsady, ale v 19. storočí klesli znova na úroveň dediny. K realizácii rozšírenia chrámu sa potom pristúpilo v druhej polovici 30. rokov minulého storočia. 

Ešte v roku 1937 vznikla výkresová dokumentácia starého kostola a na jar 1939 sa začali búracie a stavebné práce. Nový chrám postavili za necelých 6 mesiacov a už 29. októbra 1939 ho posvätil generálny vikár z Trnavy Dr. Ambróz Lazík. Výstavba si vyžiadala náklady vo výške 460 000 korún (bez nového vnútorného zriadenia).

Pôvodnú loď zbúrali a na jej mieste, o niečo severnejšie, postavili novú, podstatne väčšiu, zakončenú polygonálnym presbytériom. Zo starej stavby zachovali na žiadosť pamiatkarov barokovú vežu a gotické presbytérium, ako aj barokovú Kaplnku sv. Anny. 

Nový kostol tak získal netradičnú dispozíciu, keďže sa k nemu z južnej strany pripája staršia veža a svätyňa (dnes kaplnka), na ktorú z južnej strany nadväzuje Kaplnka sv. Anny.

Kostol získal status národnej kultúrnej pamiatky v roku 1963. Práce na stavbe sa realizovali aj v roku 1997. 

O gotickej histórii tunajšieho kostola tak svedčí už len zvyšok pôvodného presbytéria s gotickým okienkom zdobeným mníškou na jeho východnej stene.

Starší chrám pripomína aj náhrobok Pavla Révaia, ktorý zomrel v roku 1816. Pôvodne bol pochovaný v krypte pod kostolom, dnes je náhrobok osadený na severnej strane nového chrámu.

GPS: 48.437205314, 17.609227896
Titulné foto: Archív Pamiatkového úradu SR (a_1214_1)

Zdroje:
- https://www.pamiatky.sk/nkp-a-po/register-po/objekt-detail/?idObjekt=3509
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3. Bratislava, Obzor 1969.
- https://www.dokostola.sk/kostol/411838-narodenia-panny-marie 
- www.spacince.sk/farnost
- Nahrávka kostolných zvonov - https://www.youtube.com/watch?v=ITsmOuwX_Xw
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 2A48).

esteban
31. 10. 2010, upravené 13. 6. 2023

Za ochotu a pomoc ďakujeme pracovníkom Archívu Pamiatkového úradu SR v Bratislave.