Kostolíky na historických pohľadniciach - Bánovce nad Bebravou

Podoba stredovekých kostolíkov sa v priebehu dejín menila a rovnako tak aj ich okolie. Jedným zo svedkov týchto premien boli aj pohľadnice, ktoré často zachytávali práve kostolíky ako najvýznamnejšie pamiatky obcí a miest. Vďaka ochote historika, spisovateľa a tiež zberateľa historických pohľadníc Branislava Chovana z Bratislavy vám prinášame dnes už stratené pohľady na tieto stavby.

Husitská stopa v slovenských kostoloch?

Na druhej strane pohľadnice Kostola svätého Mikuláša v Bánovciach nad Bebravou si môžeme prečítať zaujímavý text. Je napísaný pôvabnou dobovou češtinou a hovorí o histórii tohto najstaršieho bánoveckého kostola. Keďže pohľadnica pochádza z dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia, zdôrazňuje husitskú – českú stopu v jeho stavebnej histórii. Niet divu, teória čechoslovakizmu, ktorá mala držať mladý štát ideologicky pokope, bola vtedy veľmi silná.

...“kostelíček obdržel dnešní svoji podobu od Husitů za časů Jiskrových vezdejší krajině usedlých, kteří zejména jej opatřili rázovitou dřevěnou nadstavbou a věží“. Aj z tohto krátkeho úryvku vidieť, že český vydavateľ spomína husitský pôvod kostola bez akýchkoľvek pochýb.

Vyzerá to tak, že aj neskôr veľmi rozšírený naratív o husitskom pôvode viacerých stredovekých stavieb vznikol práve v tomto období. Podľa neho Jiskrove oddiely nestáli len za prestavbou bánoveckého kostola, ale podieľali sa aj na vybudovaní ďalších stavieb na Považí, v Tekove a dokonca napríklad aj kostola vo Vyšnom Kubíne na Orave.

To by sme však husitom asi príliš lichotili, ak by sme si ich pamätali ako zbožných staviteľov sakrálnych, či iných významných stavieb. Pretože všetci títo Jiskrovci, bratríci, kališníci, či sirotkovia sem prišli v prvom rade lúpiť a drancovať. A ak sa predsa len občas vzchopili k nejakému tvorivému staviteľskému výkonu, tak nanajvýš ak k jednoduchému drevozemnému opevneniu, aké vyrástlo napríklad v polovici 15. storočia pri Gajaroch. Velil mu divoký veliteľ Vaněk z Rachmanova, ktorý so svojimi hrdlorezmi terorizoval nielen južnú časť Záhoria, ale znepokojoval aj samotný Prešporok.

Na druhej strane - prečo by však husitská stopa z Bánoviec nemohla ostať zapísaná v našej historickej pamäti a obohacovať ju? Husiti mali koniec koncov posádku na neďalekom Topoľčianskom hrade a aj majiteľ Bánoviec Ladislav Ludanický podporoval na svojich majetkoch husitov. Potom by bolo ale treba spomenúť aj iné stopy. Svoj odtlačok tu zanechali tiež Avari a to priamo v názve mesta. Bán totiž označuje po avarsky miestodržiteľa, či správcu. Zem neďaleko Bánoviec vydala dôkaz o možnej prítomnosti Rimanov v okolí, keď sa v obci Hradište podarilo nájsť denár Iulie Maesy. Bánoveckou kotlinou tiahli vojenské oddiely mnohých národov, niektoré s úmyslom lúpiť, iné zase s úlohou chrániť. Priamo cez mesto prechádzal v roku 1505 aj jeden nezvyčajný sprievod. Bola to skupina zajatých Turkov, ktorú si z Budína do Opavy viedol vojvoda Žigmund Jagelovský. Tento ich prechod mestom je potvrdením faktu, že nie každá návšteva z cudziny predstavovala pre miestnych hrozbu.

Branislav Chovan

(Pohľadnica pochádza z 20. rokov 20 storočia.)