Kutná Hora-Sedlec (ČR)

Jednu z najvýznamnejších sakrálnych pamiatok v Česku nájdeme v Kutnej Hore, v časti Sedlec. Je ním pôvodne kláštorný Kostol Nanebovzatia Panny Márie a sv. Jána Krstiteľa postavený na prelome 13. a 14. storočia a renovovaný v osobitom štýle baroknej gotiky v 18. storočí.

Cistercitský kláštor v Sedlci založili v polovici 12. storočia a podľa legendy podnet na jeho výstavbu dal známy olomoucký biskup jindřich Zdík, ktorý sa osobne poznal s vtedajšou hlavou tohto rádu sv. Bernardom z Clairvaux.

Po založení tu vznikol pôvodný kláštor v románskom slohu, vrátane murovaného kláštorného chrámu. Jeho zvyšky sa našli pod súčasnou stavbou pri archeologickom výskume. Podoba tohto kostola nie je zatiaľ objasnená.

Na mieste románskej stavby postavili niekedy v rokoch 1290 - 1320 reprezentatívny päťloďový chrám v štýle severofrancúzskej cistercitskej architektúry obohatenej o prvky známe z nemeckých gotických katedrál. Mal pôdorys latinského kríža s prevýšenou hlavnou loďou, bez rozvinutejšieho vonkajšieho oporného systému, pričom nad krížením hlavnej lode s priečnou loďou sa nachádzala mohutná veža. Presbytérium dopĺňa veniec kaplniek, ktoré tvoria jednotný sieňový priestor.

Takúto veľkoryso riešenú stavbu dlhú 92 m a širokú 29 m si kláštor mohol dovoliť vďaka objavu ložísk striebornej rudy v okolí, ktoré viedli k založeniu mesta Kutná Hora. Výnosy z baní a nehnuteľností vytvorili dostatočný zdroj financií pre realizáciu výstavby.

V roku 1421 bol kláštor vyplienený a vypálený husitskými vojskami, ktoré pozabíjali aj väčšinu mníchov. Kláštorný život sa sem vrátil až v roku 1454 a v rámci toho podľa všetkého došlo aj k istej oprave chrámu. Oživenie záujmu o duchovno a reaktolizácia po ukončení tridsaťročnej vojny znamenali lepšie časy aj pre kláštor v Sedleci.

Po stabilizácii ekonimickej situácie kláštora sa rozhodlo o rozsiahlej oprave schátraného chrámu. Tej sa ujal v roku 1702 architekt Ján Blažej Santini-Aichel, ktorý kostol obnovil v jedinečnom štýle tzv. baroknej gotiky, pri ktorej rešpektoval gotické tvaroslovie. Týka sa to predovšetkým valenej klenby hlavnej lode zdobenej sieťou krúžených rebier, ktoré odkazujú na zaklenutie viacerých gotických chrámov v Česku, a tiež nového západného priečelia s bohato zdobeným baldachýnom nad hlavným vstupom.

Rozsiahla prestavba a realizácia barokovej výzdoby a zariadenia kláštor dosť finančne vyčerpali. Navyše len pár desiatok rokov po ukončení prác došlo v roku 1783 k zrušeniu kláštora nariadením cisára Jozefa II. Následne bol inventár rozpredaný v dražbe a chrám uzatvorený a odsvätený. Istý čas slúžil aj ako sklad múky.

V roku 1806 sa však kostol začal opätovne používať ako farský chrám, kým kláštorné budovy sa stali sídlom továrne na tabak. V polovici 19. storočia došlo k oprave kostola (napr. položili novú dlažbu). Rozsiahla obnova objektu sa realizovala v rokoch 2001 - 2009. V tej dobe už bol (od roku 1995) zapísaný na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO. Pamiatka je prístupná návštevníkom za prijateľné vstupné.

GPS: 49.959844882, 15.289868116

Zdroje:
- Arnet, J.: Chrám Nanebevzatí Panny Marie a sv. Jana Křtitele. Sedlec - Kutná Hora. Vyd. Gloriet, 2011. Miesto vydania neuvedené. 
- Bartoš, M.: Památky Kutnohorska. Nemovité kulturní památky okresu Kutná Hora. Nakladatelství Kuttna, Kutná Hora 1998.
- https://www.sedlec.info/katedrala/
- https://cs.wikipedia.org/wiki/Kostel_Nanebevzet%C3%AD_Panny_Marie_a_svat...
- http://www.santini.cz/cz/sedlec-u-kutne-hory

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu