Netušil som, že sa archeológia stane mojím životným štýlom

Milan Horňák je konateľom súkromnej spoločnosti Via Magna, ktorá sa venuje archeologickým výskumom a prieskumom, ako aj prezentácii kultúrneho dedičstva. Sám, ako vyštudovaný archeológ, spolu s ďalšími kolegami realizovali výskumy na viacerých významných lokalitách, akými sú benediktínsky kláštor na Skalke nad Váhom, areál farského kostola v Novom Meste nad Váhom, románsky kostolík v Pominovciach, ale aj severná terasa hradného vrchu v Bratislave, kde sa našli unikátne keltsko-rímske stavby z 1. storočia pred Kristom.

Pracujete v súkromnej spoločnosti realizujúcej archeologické výskumy po celom Slovensku. Ako ste sa k tejto práci a archeológii vo všeobecnosti dostali?
- História ma bavila od malička – hlavne príbehy a legendy o hradoch. Keď som stál pred rozhodnutím, aký druhý predmet si vyberiem spolu s históriou pre štúdium na vysokej škole, rozhodol som sa pre archeológiu. Vtedy som netušil, že archeológia sa stane v podstate mojím životným štýlom.

Ako vyštudovaný archeológ ste spoznali prostredie katedry archeológie na UKF v Nitre, ale aj na univerzite v slovinskej Ljubljane. V čom sa líšili? Ktoré Vám viac vyhovovalo?
- Líšili sa v prístupe, kým katedra v Nitre bola konzervatívnejšia – dával sa tu dôraz na nálezy - ich chronologické určenie a výskyt v Strednej Európe, Ljubljanska univerzita bola progresívnejšia. Dá sa povedať, že mi pre písanie doktorátu poskytla to, čo som potreboval a hľadal - nové teoretické základy vychádzajúce z princípov postprocesuálneho štúdia kultúrnej krajiny, vývoja osídlenia a taktiež využívania GISov a LIDARu v archeológii.

Vaša spoločnosť v širokej miere využíva aj moderné digitálne technológie, ako sú 3D foto modeling či digitálne modelovanie terénu. Čo všetko Vám tieto technológie umožňujú či uľahčujú?
- Využívanie digitálnych technológii z pohľadu archeológov môžeme definovať v dvoch rovinách. Prvá je komplexnejšie dokumentovanie archeologických situáciu, ktoré v neposlednom rade umožňujú rýchlejšiu a precíznejšiu prácu v teréne. Druhá rovina je prezentačná, kedy môžeme lákavou interakatívnou formou prezentovať výsledky našej archeologickej práce.

Vaša spoločnosť robila výskumy na viacerých zaujímavých stredovekých lokalitách – napríklad kláštore na Skalke nad Váhom. Ako na Vás toto miesto zapôsobilo? Čo zaujímavé sa tam podarilo objaviť?
- Benedektínsky kláštor na Skalke nad Váhom je jedna z mojich najobľúbenejších lokalít. Je tam naozaj krásne a všade je citeľný kľud a mysterium tohto miesta. O to viac ma potešil nález stredovekého hypokausta – podlahového kúrenia postaveného z tehál – plevoviek. Bol to naozaj prekvapivý nález, ani nie tak svojou prítomnosťou, hypokausta sú častým nálezom v kláštoroch,  ale tým, ako dobre sa zachoval. Dá sa bez preháňania povedať, že ide možno o najzachovanejšie gotické hypokaustum na našom území. Momentálne nález pripravujeme na publikovanie s kolegami Jánom Zacharom a Martinom Hanušom.

Pri výskume kostola v Novom Meste nad Váhom v roku 2015 sa Vašim odborníkom podarilo pomerne prekvapivo odkryť základy stredovekého karnera, čo je na Považí dosť vzácny typ stavby. Čakali ste niečo také? Podarilo sa už spresniť datovanie tejto stavby?
- Archeologický výskum stredovekého karnera viedli moji kolegovia Zuzka Rejdovianová a Jano Zachar. Výskum bol pokračovaním sondáže z roku 2014, kedy sme našli časť muriva, ktorý v pôdoryse naznačoval pol oblúk. Priznám sa, že najodvážnejšie myšlienky sa uberali ku základom románskej rotundy. Keď kolegovia začali z výskumom v roku 2015, boli sme plní očakávania. Nakoniec sa ukázalo, že ide základy karnera, ktorý sme na základe nálezov datovali do 15.- 16. storočia. Hádam ani netreba hovoriť, že nás aj tento nález potešil.

Stavba významným spôsobom doplní naše poznanie vývoja tejto lokality. Je šanca, že bude nejakým spôsobom prezentovaná verejnosti? Podobný o pár rokov starší objav v Trnave stále nie je doriešený z tohto hľadiska...
- Pokiaľ viem, Prepozitúra v Novom Meste nad Váhom momentálne neuvažuje o prezentácii, snáď prehodnotia v budúcnosti svoj postoj.

Zaujímavou musela byť aj práca na neveľkom kostolíku v Sedmerovci - Pominovci, stojacom na mieste so zvláštnou atmosférou. Takisto tam sa Vám podarilo odkryť staršie murivá pod dlažbou. Čo ste z nich vyčítali?
- Objavy v interieri a v exterieri sedmerovského kostolíka sú zásluhou môjho kolegu Jana Zachara. On v roku 2011 pri sondážnom výskume v kostolíku odkryl staršie základové muriva. Neskorším výskumom v ďalších rokoch sa potvrdili dve stavebné fázy staršie od stojacej architektúry kostolíka. Z jedného trámu máme dendrochronologický dátum s rokom 1045. Avšak stopercentne povedať, kde sú počiatky kostola, či môžu siahať do predrománskeho alebo až do veľkomoravského obdobia musí zodpovedať ďalší terénny výskum, ktorý by sme radi po dohode zo starostom v Sedmerovci realizovali.

Veľký ohlas v odbornej i širokej verejnosti vyvolali objavy stavieb z 1. storočia pred Kristom na severnej terase Bratislavského hradu. Aký to bol pocit odkrývať takéto významné stavby dokladajúce takpovediac antické dejiny Bratislavy? Budú podľa Vás prezentované dostatočne?
- Výskum kelto-rímskych stavieb na Bratislavskom hrade bola pre mňa v prvom rade výzva, kde som mohol zúročiť moje dlhoročné skúsenosti z výskumov rímskych stavieb na Balkáne, na ktorých som sa podieľal počas štúdií v Slovinsku. Škoda len, že po tomto výskume zostala vo výskumnom tíme trocha trpká príchuť vyvolaná rôznymi aktivitami, ktoré sa na hradnom kopci udiali po ukončení výskumu. Možno snáď útechou je, že odkryté nálezy stavieb ostali zachovalé a budú prezentované in situ v krycích stavbách – pavilónoch. Budú súčasťou širšie koncipovanej výstavy zameraného na keltské osídlenie. Taktiež budú stavby prezentované aj digitálne. Na 3D rekonštrukciách jednotlivých stavieb momentálne pracujeme.

Ako archeológ máte svoje „obľúbené“ obdobie ľudskej histórie – dobu bronzovú. Existuje nejaká lokalita tu na Slovensku alebo v Európe, kde by ste rád robili výskum?
- Mojou srdcovkou sú, v menšom meradle – môj rodný Turiec, a v širšom meradle krajiny bývalej Juhoslávie. A práve tam pripravujeme pre rok 2017 v spolupráci s miestnymi archeológmi dve výskumné kampane – jednu v srbskej Vojvodine a druhú v macedónskej Pelagóniji.

Ďakujem za rozhovor.

esteban