Plavecké Podhradie - kláštor
Už len zvyšky obvodových múrov sa zachovali zo zaniknutého kláštora nad obcou Plavecké Podhradie. Jeho súčasťou bol pôvodne gotický kostolík datovaný do 14. storočia.
Kostolík postavili na južnom úpätí kopca Pohanská v areáli keltského oppida niekedy v priebehu 14. storočia. Išlo o neveľký objekt s polygonálnym presbytériom rovnakej šírky ako loď a severnou, zrejme štvorcovou sakristiou. Jeho statiku zabezpečovali oporné piliere v nárožiach.
Stavba je pravdepodobne posledným pamätníkom neznámej zaniknutej dediny, ktorá sa nachádzala na tomto mieste. Orientácia kostolíka je presne v smere východ - západ. Šírka obvodového muriva je 100 cm, so zosilnením na 120 cm na severnej strane, asi kvôli vchodu do sakristie, ktorý sa tu nachádza.
V 16. storočí bol kostolík rozšírený prístavbou väčšej renesančnej lode s tehlovou dlažbou, podľa všetkého pre potreby kláštornej komunity (miestne názvy "Pri kláštore" či praveký kláštor). Pripojenie lode na gotický objekt je nesymetrické, zrejme kvôli terénu. Zo severnej strany murivo lode plynule nadväzuje na severnú stenu staršej stavby, na južnej strane je medzi loďou a presbytériom veľké odsadenie.
Súčasne bol areál zväčšeného kostola opevnený kamenným múrom (vnútorná plocha areálu 1700 štvorcových metrov). V juhovýchodnom rohu opevnenia sa nachádzala murovaná stavba s rozmermi 4 x 4 metre.
V 18. storočí pristavali k západnému priečeliu lode tehlovú vež štvorcového pôdorysu, čím sa zavŕšil architektonický vývoj stavby. Celková dĺžka chrámu tak dosiahla približne 30 metrov.
Nie je jasné, kedy kostol zanikol, na mape z prvého vojenského mapovania v 18. storočí je približne v týchto miestach ešte znázornený objekt označený krížom. Začiatkom 20. storočia lokalitu navyše poškodil zosuv pôdy.
Štátni pamiatkari sa o zaniknutý kláštor začali zaujímať už v roku 1927 na základe podnetu katolíckeho farára z Častej. So žiadosťou o povolenie na realizáciu archeologického výskumu sa obrátili na vtedajšieho majiteľa pozemku, ktorým bol veľkostatok Mikuláša Pálfiho/Pálffyho so sídlom v Malackách.
Ten súhlas udelil, ale stanovil si pritom aj sedem podmienok, z ktorých posledná znela: „ohľadom nálezu pokladu si každé právo zadržíme, ktoré nám dľa platného práva prináleží“. Nie je ale jasné, či sa napokon plánovaný výskum skutočne aj zrealizoval a ak áno, s akým výsledkom.
Archeologický výskum objektu sa naisto uskutočnil v roku 1967 a podieľal sa na ôom aj archeológ Karol Kulašík, ktorého výskum pomohol objasniť históriu objektu a priniesol objavy viacerých architektonických prvkov (napr. okno presbytéria, stredoveké pastrofórium, kamenná krstiteľnica s gotickou nohou a renesančnou misou či pilastre z lode).
V súčasnosti sú zvyšky objektu (najlepšie sa zachovala gotická časť) a obrannému múru neudržiavané a vydané napospas postupnému zániku. Rozhodne by si zaslúžil väčšiu pozornosť, napríklad aj v podobe aktivít dobrovoľníkov, ako v prípade Katarínky či Kláštoriska...
GPS: cca 48.485978947, 17.272868156
Zdroje:
- Kulašik, K.: Zaniknutý kostol v Plaveckom Podhradí. In: Vlastivedný časopis Pamiatky a múzeá, roč 17, č. 4, 1968, s. 185-187.
- Podolinský, Š. - Podolinská, A.: Kostoly a ich pohnuté osudy. Dajama, Bratislava 2022.
- https://www.hrady-zamky.sk/plavecke-podhradie-kl...
- https://plus7dni.pluska.sk/domov/prahom-zahadneh...
esteban
28. 5. 2014, upravené 26. 9. 2014
Za pomoc ďakujeme pracovníkom Archívu Pamiatkového úradu SR.
