Sielnica

Až do roku 1942 stal v obci gotický kostolík z poslednej tretiny 13. storočia. Keďže už nestačil potrebám miestnych veriacich a pripomínal im skôr pivnicu ako kostol, rozhodli sa ho zbúrať a postaviť nový. Z pôvodnej stavby zachovali iba vežu.

Obec Sielnica sa prvýkrát spomína v roku 1250 a v roku 1288 prešla do vlastníctva premonštrátov z Kláštora pod Znievom. Kostol zasvätený Všetkým svätým postavili v obci vo vyvýšenej polohe ako ranogotické jednolodie s polygonálnym presbytériom a možno už aj so severnou sakristiou.

Už na prelome 13. a 14. storočia sa uskutočnilo prvé rozšírenie kostolíka prístavbou severnej lode. Pri tom bola o niečo skrátená severná sakristia. Zrejme len o pár desaťročí neskôr bola pôvodná svätyňa nahradená novou väčšou, kvadratického pôdorysu. Dôvodom tohto kroku mohli byť statické problémy staršej svätyne. Stretávame sa tak s výnimočným prípadom, keď tvaroslovne vyspelejší polygonálny tvar (u nás sa presadzuje v širšom meradle až niekedy na prelome 13. a 14. storočia) bol nahradený starším kvadratickým, ktorý je u nás znakom ranej gotiky.

K južnej strane lode v tomto období pripojili menšiu prístavbu, ktorej základy boli odkryté pri výskume. Podľa archeológov mohlo ísť o menšiu murovanú zvonicu.

Poslednou stredovekou etapou bola rozsiahla neskorogotická prestavba na prelome 15. a 16. storočia. Vtedy pristavali k lodi pomerne veľkú južnú kaplnku zasvätenú sv. Kataríne, pričom jej výstavbu financoval známy mecenáš, banskobystrický mešťan Michal Königsberger. Kostol tak získal pomerne zložitý pôdorys podobný chrámu v neďalekej Radvani.

V roku 1630 postavili okolo kostola ohradný múr. Pred rokom 1657 a v 18. storočí upravovali západnú vežu kostola. V 18. storočí bola ku kostolu z južnej strany pristavaná menšia kaplnka s oblým ukončením. O niečo neskôr pristavali k severnej stene sakistie úzku chodbu, z ktorej sa podľa všetkého vstupovalo do podkrovia severnej lode.

V prvej polovici 20. storočia už starý kostol nestačil potrebám a predstavám veriacich, a preto sa rozhodli vybudovať nový chrám. V rámci výstavby zbúrali starší kostol až na vežu, ktorú zakomponovali do nového objektu, ktorý bol posunutý západným smerom od miesta pôvodného chrámu. Zo západnej veže sa tak stala východná. Nový kostol s patrocíniom sv. Ducha bol vysvätený v roku 1943, pričom jeho dĺžka je 19 m a šírka 10,3 m.

V rámci úpravy areálu pred kostolom sa v roku 2017 uskutočnil archeologický výskum lokality zaniknutého chrámu, ktorý odkryl jeho pôdorys vrátane polkruhového základového muriva najstaršej svätyne a mladších prístavb na južnej i severnej strane.

Polkruhový tvar základov svätyne (predovšetkým v exteriéri) viedol k prvotnému záveru, že stredoveký kostol vznikol ešte v románskom období a jeho svätyňa mala podobu polkruhovej apsidy. Neskoršie zhodnotenie odkrytých základov ale viedlo odborníkov k prehodnoteniu v prospech polygonálneho tvaru svätyne.

Základy kostola boli prezentované v dlažbe odlišnou farbou. Zo stredovekej stavby sa okrem spomínanej veže zachoval ešte gotický portál, osadený do severnej steny novej lode, ako aj kamenná kružba dvoch okien osadená do nových okenných otvorov na južnej strane novej svätyne. Do dnešných dní stojí aj juhovýchodná časť ohradného múru pôvodného kostolného areálu.

Pri výskume bolo objavených tiež niekoľko starších náhrobných kameňov. V pôvodnej svätyni sa taktiež našiel kameň s vyrytým krížom, pričom odborníci sa ešte nezhodli, či ide o časť oltára alebo náhrobný kameň.

Súpis pamiatok Slovenska spomína ešte svorník a štyri nábehy rebier gotickej klenby presbytéria zamurované sekundárne v ohradnom múre.

GPS: 48.631375401, 19.111623499

Zdroje:
- http://www.sielnica.sk/ine/historia/kronika.htm

- http://www.farnostsielnica.sk/kostol/archeologia/
- http://www.dokostola.sk/kostol/farsky-kostol-ducha-svateho
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3. Bratislava, Obzor 1969.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5Y49/1106).

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu