O zviditeľňovaní neviditeľného

Rozhovor s Miroslavom Terrayom, majiteľom firmy zaoberajúcej sa georadarovým prieskumom

- Georadarový prieskum patrí k pomerne mladým metódam prieskumu. Ako ste sa k nemu dostali vy?
Od mladosti som sa zaujímal o geológiu. Akousi kombináciou okolností a osudu som absolvoval vysokú školu elektrotechnickú, a nie geológiu, a to ma vrhlo na dlhé roky do oblasti čisto elektronickej a obchodnej. Geológiu som však nezavrhol a vyše 25 rokov som sa intenzívne venoval jaskyniarstvu a občas prieskumu starých podzemných diel. Raz sa mi dostal do rúk článok v poľskom jaskyniarskom časopise o georadarovom meraní jaskýň z povrchu zeme, a to ma chytilo tak, že som si v štyridsiadke povedal - treba začať odznova a úplne inak.
Informácií o georadaroch na Slovensku bolo málo, vlastne tu ani nebol georadar. Tak som dal dokopy financie a vycestoval do Švédska 100 km južne od polárneho kruhu, kde sídli významný svetový výrobca georadarov MALA Geoscience. Tým sa to všetko začalo. Otvoril sa mi úplne nový svet, svet ku ktorému mám bytostne veľmi blízko, svet pod našimi nohami, ktorý je ukrytý našim očiam. Aj preto je motto mojej firmy "Zviditeľníme to, čo nie je vidieť".

- Táto technológia ponúka archeológom a ďalším odborníkom nové možnosti. Na čo všetko sa dá využiť?

Georadar je veľmi vhodný prostriedok na zisťovanie plytko uložených štruktúr. V plytkých hĺbkach napríklad do troch metrov s vhodnou frekvenciou antény vieme rozlišovať malé objekty - napríklad s priemerom 5 až 10 cm. To predurčuje georarový prieskum na použitie v archeológii. Navyše prieskum nie je ovplyvnený anomálnymi zmenami fyzikálnych polí, ktoré spôsobil a spôsobuje človek. Teda nevplýva naňho elektromagnetický smog od najrôznejších vysielačov, magnetický smog od obrovského množsta železa a jeho oxidov, ktorý ovplyvňuje geomagnetiku. Žijeme totiž v prostredí, v ktorom sa používa železo od doby železnej, niečo vyprodukoval stredovek, zasypali sme sa železom cez vojny a dnes je naše novodobé železo takmer všade - v chodníkoch, pod nimi v inžinierskych sietiach, v stenách budov atď... Najviac je to vidieť v mestských aglomeráciách, kde sa dnes realizuje väčšina archeologických prieskumov. Tu zlyháva z geofyziky takmer všetko. Georadarové meranie a to konkrétne veľmi podrobné 3D meranie si s týmito fenoménmi vie poradiť.
Možnosti využitia v archeológii sú široké a asi sa nedajú ani zaškatuľkovať. S georadarom vieme hlavne vymapovať základy zaniknutých stavieb a tiež niektorých starých infraštruktúr, ako sú staré murované kanály, zasypané pivnice či chodby a krypty. Môžme teda "vymapovať" zvyšky murív zaniknutých kostolov, kúrií či kaštieľov, ale aj chýbajúce časti opevňovacích štruktúr hradov, pevnostiek, zaniknuté vodné priekopy, premostenia, parkany, staré studne, proste všetko, čo kedysi malo nejakú ucelenú štruktúru a zostalo to v zemi. Ďalšou oblasťou je 3D skenovanie stien alebo objektov nad zemou pomocou ultravysokých frekvencií, kde pracujeme s rozlíšením detailov pod 1 cm. Touto georadarovou technikou sa dajú bez deštrukcie zistiť staré konštrukčné prvky a zamurované objekty, ktoré sa skrývajú pod dnešnými stenami historických stavieb.

- Spomenuli ste 3D zobrazovanie skúmaných lokalít. Ako sa u nás rozšírilo a čo všetko prináša?

Georadrové 3D meranie a zobrazovanie sa robí už aj na Slovensku, hoci len krátko. Ako som už naznačil vyššie, je to hlavná a prielomová metóda merania, s ktorou sa vo svete dosahujú mimoriadne výsledky. Vo svete sa používajú aj oveľa výkonnejšie aparatúry, ktoré dokážu za pár minút zmerať to, čo s naším vybavením musíme merať pol dňa. Keď dozrie čas a financie, tak sa takáto technika objaví aj u nás. Dôležité je to, že metodika 3D merania a základné georadrové vybavenie je takpovediac doma a prináša prvé ovocie.

- Častými objektmi skúmania za pomoci georadaru sú aj stredoveké kostolíky, niekedy aj zaniknuté. Je prieskum týchto objektov nejako špecifický?
Špecifickosť prieskumu stredovekých kostolov a zároveň jeho krása je v tom, že interiéry aj exteriéry takýchto objektov sú zvyčajne "čisté", teda nie sú postihnuté tým, čo nachádzame všade inde v intravilánoch - násypy, siete, úložištia stavebných odpadov. Okrem toho sú udržiavané, meriame väčšinou na rovinatých udržiavnaných trávnikoch. Prekažky v meraní sú teda minimálne, okrem inventáru a lavíc.
Ďalšia vec je tiež špecifická - pri meraniach sa často stáva, že do obrazovky s radarovým záznamom sa snaží pozrieť každý zvedavý človek. Na obrazovke počas merania nie je vidno reálny obraz podložia, ako to poznáme z röntgenu. Vyzerá to tak trochu ako rozsypaný čaj. "Nič moc teda, ten georadar" - povedia laici. Ale ak sa mi podarí zamerať klenbu krypty, tak to, čo je vidieť na monitore georadaru, zhodou okolností vyzerá skutočne ako klenba  krypty. Vtedy nastáva tá správna chvíľa na prelomenie ľadov, kedy laici uznanlivo pokyvujú hlavou, prichádza také všeobecné objaviteľské nadšenie. Raz sa mi už stalo, že som v takej situácii videl zatancovať pána farára od radosti v strede kostola. No a samozrejmým špecifikom merania je celá atmosféra, ticho a pokoj, ktorú pociťujete, keď ste v sakrálnom objekte.

- Skúmali ste už mnoho kostolíkov. Ktoré z nich vás najviac zaujali a ktoré najviac niečím prekvapili?
Všetky kostoly sú pekné, pre mňa asi najkrajšie sú najstaršie skromné románske stavby. Azda najviac mi utkvel v pamäti románsky kostol nad obcou Sádok. Je to nádherná menšia kamenná stavba na vrchole holého kopca. Novšie prestavby a úpravy ju takmer nepostihli. Je tam jeden skromný oltár, kamenná podlaha a lavice. Takto nejako si predstavujem skromnosť a pietu, ktorú hlása cirkev. Pri prieskume sme tam pod podlahou objavili veľké množstvo krýpt a hrobiek. Môžem povedať, že na tak malú plochu kostola, akú má Sádok, je to impozantné, a svedčí to o význame kostola v minulosti.
Prekvapil ma taktiež piaristický kostol v Prievidzi, kde pod celou plochou svätyne, teda cca 10 x 12 m, leží rovnako veľká podzemná kaplnka, a to ešte so systémom odvetrávania pod podlahou. Okrem toho som tam našiel akýsi viacpodlažný medziprestor medzi kostolom a naňho prilepeným kláštorom. Donedávna tam, podľa existujúcich plánov, bola koncová stena kláštora súčasne vonkajšou stenou kostola. Teraz musia premerať plány kostola a kláštora nanovo. Na Slovensku síce platí cól sem, cól tam, ale v Prievidzi je cól 2,5 m!  
Zaujímavý je tiež prístup cirkevných správcov ku svojim objektom. Väčšinou moje prieskumy berú s veľkým pochopením a je zrejmé, že sa za o lokálnu históriu zaujímajú a robia v tomto smere, čo môžu. Bez ich finančnej podpory by sa väčšina prieskumov asi nerealizovala.
Žiaľ, stretol som sa aj s takým prístupom, kedy nás pán dekan v nemenovanom kostole uprostred merania z kostola doslova vykázal. Iný pán dekan zase hneď po objavení veľkej krypty, ktorá slúžila ako kostnica, hneď plánoval vybudovanie osvetlenia priestoru a preskleného okna v podlahe. Potiaľ by to bolo ešte v poriadku. Ale to okno malo mať clonu, ktorá sa mala otvárať len na krátky čas podľa toho, koľko mincí by ste vhodili... Ke gusto non questo.
A ešte niečo ma prekvapovalo a dnes to už beriem len ako prostý fakt - 99 % podzemných krýpt a hrobiek v kostoloch je bohužiaľ zdevastováných a vykradnutých. Viem to preto, lebo počas prieskumu robíme aj videoinšpekciu nájdených priestorov pomocou malého vrtu a videokamery.

esteban

Rubrika: Aktuality