13. storočie - doba zlomu

Toto storočie predstavuje v našich dejinách významnú etapu hneď z viacerých hľadísk. Poľnohospodárska výroba sa dostala na úroveň, kedy už bola schopná zabezpečiť dostatok potravín aj pre obyvateľov miest - obchodníkov a remeselníkov, čo následne podnietilo rozvoj aj v týchto oblastí. Príchod prevažne nemeckých osadníkov taktiež podnietil hospodársky i kultúrny rozvoj nášho územia. Rozmach obchodu a baníctva priniesol dostatok prostriedkov pre stavebný rozvoj, ktorý sa týkal nielen sakrálnych stavieb ale aj miest a kamenných hradov, pri ktorých významnú úlohu zohrala aj ich odolnosť počas tatárskeho vpádu. Ten síce predstavoval pre krajinu veľkú pohromu, zotavenie však prebehlo pomerne rýchlo.

Okrem toho sa 13. storočie nesie v znamení prelínania románskeho a gotického štýlu. Kým na začiatku storočia sa len výnimočne stretávame na románskych stavbách, aj to len tých najvýznamnejších, s niektorými gotickými prvkami (Bíňa, Spišská Kapitula, Nitra - románska kaplnka katedrály, Banská Štiavnica), na konci storočia je situácia už opačná. Románske prvky (valená klenba, polkruhovo zakončené okná) nachádzame už len okrajovo na vidieckych stavbách (Turčianske Jaseno, Čečejovce, Čelovce, Most pri Bratislave...).

V tomto období sa taktiež pokračuje zahusťuje sieť kostolov a kostolíkov na vidieku, čo viedlo k opusteniu systému centrálnych kostolov, využívaných obyvateľmi okolitých dedín a osád. Preto prevažná väčšina zachovaných románskych stavieb pochádza práve z obdobia prvej polovice 13. storočia.

Významný vplyv na svoje okolie mali aj stavebné huty pôsobiace pri stavbe Spišského hradu a Spišskej Kapituly či dvoch trojloďových bazilík v Banskej Štiavnici ešte v románskom štýle. Osobitnú skupinu kostolov tvoria tehlové stavby z oblasti Žitného polostrova a okolia, Gemera a južného Zemplína. Vrcholnou stavbou, ktorá slúžila ako inšpirácia pre viaceré stavby (Čierny Brod-Heď, Šamorín, Križovany nad Dudváhom, Dražovce), bol kláštorný trojloďový kostol benediktínov v Diakovciach.

V poslednej fáze románskeho slohu na našom území sa stavali všetky základné typy sakrálnych stavieb. Nájdeme tu trojloďové stavby, prevažne baziliky (Spišská Kapitula, Diakovce, Banská Štiavnica, Krupina či Dobrá Niva), ako aj dvojvežové jednoloďové kostoly (Bíňa, Krušovce, Diviaky nad Nitricou). Jednoloďové kostolíky najdeme s apsidou polkruhovou (Haluzice, Šámot, Chalmová, Borša či Jur nad Hronom), kvadratickou (Rakovnica, Balog nad Ipľom, Malá Mača, Trenčín-Biskupice či Čelovce) i polygonálnou (Dunajská Lužná, Kalinkovo, Holice).

Stále je využívaný aj typ centrál - rotúnd. Stoja napríklad v Šiveticiach, Prihradzanoch či Križovanoch nad Dudváhom. Z rakúskeho Podunajska k nám prišiel ďalší impulz pre stavenie centrál v podobe karnerov, dvojpodlažných stavieb kombinujúcich kostnicu a kaplnku. Zachovali sa v Kremnici, Banskej Štiavnici, archeologický výskum ich objavil aj v Bratislave či najnovšie v Trnave.

Slohový zlom nastáva začiatkom druhej polovice 13. storočia, kedy u nás vznikajú posledné stavby prevažujúco románskeho štýlu (Kalinkovo, Rákoš, Šámot, Hontianske Nemce, Sečianky). Prechod medzi oboma slohmi však nebol ani rýchly ani jednoznačný, pri jednotlivých stavbách dochádzalo miešaniu štýlov a ich prvkov podľa schopností/znalostí staviteľov a snáď i vkusu objednávateľov. Zaujímavým prípadom je kostol v Kaplne z polovice 13. storočia, ktorého veže a loď je ešte románska, svätyňa je však už gotická s rebrovou krížovou klenbou.

V staršej literatúre sa používal pojem prechodný štýl, vzhľadom na realitu je však vhodnejšie hovoriť o prechodnom období. Ako príklad môžu poslúžiť už goticky vysoké ale stále úzke okná, zakončené ešte románskym oblúkom, aké nájdeme v Rákoši či Starej Haliči. Takisto viaceré ranogotické kamenné portály zhotovili bez typického lomeného oblúka. Na druhej strane tu máme jeden z najhodnotnejších románskych portálov u nás, pozostatok kláštorného kostola v Šahách, kde už kamenári použili lomený oblúk. Tento portál je taktiež krásnou ukážkou prelínania románskych a gotických ozdobných prvkov a ornamentov.

Nový sloh sa vyznačoval odlišným prístupom k riešeniu stavieb s dôrazom na vertikalitu, presvetlenie, hmotové odľahčenie a statiku riešenú prostredníctvom rebrovej klenby a vonkajších oporných pilierov. Tieto nové riešenia sa u nás presadzovali len pomaly, a tak v prvom období nachádzame u nás len stavebné detaily, ktoré mali žiadny či len minimálny vplyv na statiku stavieb. Na vidieku, kde kostolíky často stavali miestni majstri, sa ešte aj na začiatku 14. storočia využívali osvedčené postupy románskeho staviteľstva.

Podobne ako v predchádzajúcom storočí sa významnými inšpiračnými centrami stali kláštory. Tie budovali najmä nové mníšske rády, ktoré už prinášali gotický štýl či aspoň jeho prvky. Išlo napríklad o cistercitov (Spišský Štiavnik) či premonštrátov (Kláštor pod Znievom), ako aj kazateľské rády františkánov (Bratislava, Trnava) a dominikánov (Košice). Nový stavebný sloh so sebou prinášajú aj hostia zo zahraničia, najmä z Nemecka, ktorí sa usadili predovšetkým na Spiši a v stredoslovenskej banskej oblasti.

Gotický sloh v 13. storočí sa u nás presadzuje najmä v podobe malých jednoloďových kostolíkov s kvadratickým presbytériom zaklenutým jedným poľom krížovej rebrovej klenby, ktoré mohla dopĺňať západná (zvyčajne) predstavaná veža a severná sakristia. Išlo o pomerne jednoduchú stavbu, ktorá však spĺňala potreby veriacich. Najdeme ich po celom Slovensku - v Necpaloch a Turčianskom Petri v Turci, v Liptovskej Mare, Martinčeku a Ludrovej na Liptove, v Žehre a Bijacovciach, Veľkej Lomnici na Spiši, v Chyžnom a Kraskove v Gemeri.

Väčšie gotické stavby sú v 13. storočí zriedkavejšie, okrem spomínaných kláštorov premonštrátov v Kláštore pod Znievom, františkánov v Bratislave či dominikánov v Košiacich, sú to napríklad farská bazilika v Liptovskom Mikuláši alebo farské kostoly v Levoči a Gelnici.

esteban