Plešivec

Patrocínium: pôvodne asi sv. Juraja, dnes kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi

Vznik: prvá polovica 14. storočia

Poloha: v strede obce

Historický región: Gemer

Stručný popis: gotický kostol s polygonálnym presbytériom, severnou kaplnkou a samostatnou zvonicou

História
Rodový kostol v sídle svojho panstva dali postaviť Bebekovci niekedy v prvej polovici 14. storočia, zrejme na mieste staršieho chrámu, ktorý tu stál najneskôr v 13. storočí. Ako svoj rodový chrám ho vnímal aj príbuzný rod pánov zo Štítnika.
Reprezentatívny objekt, ktorý mal symbolizovať aj bohatstvo tohto šľachtického rodu, bol poňatý zrejme ako dvojloďová stavba väčších rozmerov s polygonálne zakončeným presbytériom. Loď, o polovicu dlhšia než dnes, bola zaklenutá na stredové piliere a mala vstup zrejme na západnej strane. Na dostavbu kostola si dokonca Juraj Bubek vyžiadal od samotného pápeža v roku 1349 stodňové odpustky pre veriacich, ktorí navštívili kostol počas dvoch určených sviatkoch.
Približne v polovici 14. storočia bol interiér vyzdobený freskami, ktoré namaľovali umelci z Talianska. Pravdepodobne v prvej štvrtine 15. storočia pristavali zo severnej strany neskorogotickú kaplnku.
V roku 1558 kostol i celý Plešivec vypálili Turci. Okrem zničenej strechy značne utrpeli aj obvodové múry lode (najmä južná stena). Polozrúcanú stavbu obnovili v roku 1617 už pre potreby kalvínov, ktorí v tej dobe v Plešivci prevažovali.
Loď kostola bola výrazne skrátená zo západnej strany, miesto zrútenej gotickej klenby dostala nový rovný strop a pred južný vstup pristavali murovanú predsieň. Vytvorené boli taktiež dve nové okná na lodi a jedno na stene presbytéria, ktoré osvetľuje priestor pod hodnotnou renesančnou emporou z roku 1627.
Ďalšie opravy sa realizovali aj v priebehu 18. storočia, keď v roku 1713 dostal kostol novú strechu a v roku 1744 obnovili (možno aj úplne vymenili) drevenú emporu v presbytériu.
V roku 1748 postavili pri kostole vysokú zvonicu, do ktorej v roku 1763 nainštalovali hodiny. V roku 1769 pokryli strechu červenou škridlou. V tomto storočí došlo aj k úprave a zjednoteniu vzhľadu okien, čo viedlo k zamurovaniu lomených oblúkov na pôvodných oknách.
V roku 1861 sa okrem obnovy exteriéru i interiéru objektu uskutočnil i prvý prieskum zameraný na gotickú etapu kostola. Výsledkom malo byť odkrytie jednej fresky pokrytej vrstvou popola. Počas tejto obnovy bol po zbúraní kazateľnice zo 17. storočia objavený náhrobný kameň Ladislava Bebeka, ktorý druhotne osadili do východnej steny neskorogotickej kaplnky.
V roku 1807 postavili pri kostole neskorobarokovú murovanú zvonicu. Kostol obnovovali aj koncom 19. storočia a v 20. rokoch minulého storočia. Vtedy okrem výmaľby interiéru a prezentovania dvoch stredovekých fresiek, spevnili aj strop lode novými nosnými trámami.
Prvá odborná obnova sa uskutočnila pod vedením maďarských odborníkov v roku 1939, keď už Plešivec patril po Viedenskej arbitráži Maďarsku. V rámci nej sa uskutočnil archeologický výskum, znížená bola podlaha v kaplnke na úroveň pôvodnej stredovekej dlažby zo šesťuholníkových tehál. Taktiež bol opäť otvorený vstup z lode do kaplnky cez gotický portál. Kamenné prvky v kaplnke a sčasti aj renesančná západná empora boli reštaurované.
Od roku 1958 je exteriér omietnutý nevhodným cementovým brizolitom. V roku 1977 sa uskutočnil nový umelecko-historický a reštaurátorský výskum, ktorého výsledkom je okrem iného odkrytie a zreštaurovanie dvoch fresiek vysokej kvality na južnej stene presbytéria. Sondy taktiež potvrdili freskovú výzdobu na celej ploche presbytéria a čiastočnej aj v lodi.
Od roku 2009 sa realizuje komplexná obnova kostola, v rámci ktorej dostala pôvodnú podobu strecha severnej kaplnky, boli odkryté ďalšie fresky v interiéri a v rokoch 2013 - 2015 boli zrekonštruované okná presbytéria do pôvodnej podoby z čias gotiky.

Zaujímavosti
- Kostol napriek viacerým prestavbám predstavuje významný doklad vyspelej gotickej architektúry a nástenného maliarstva Gemera v 14. storočí.
- Prvá písomná zmienka viažuca sa ku kostolu je z roku 1314 a spomína sa v nej plešivský farár v pozícii gemerského vicearchidiakona, teda druhej najvýznamnejšej osoby cirkevnej správy Gemerskej župy.
- V stredoveku mal kostol podstatne väčšie rozmery ako dnes. Jeho loď má dnes dĺžku približne 19 metrov, archeologický výskum však ukázal, že pôvodne bola o 11,5 metra dlhšia. Celkovo teda merala vyše 30 metrov a spolu s presbytériom tak dĺžka kostola dosahovala približne 42 metrov. Vo svojej dobe tak v podstate v ničom nezaostával oproti podobne reprezentatívnej stavbe v Štítniku, ktorá aj s vežou má dĺžku cca 46 metrov (samotná loď však iba cca 18 m). Monumentálnosti kostola v Plešivci pridával aj fakt, že úroveň terénu bola v stredoveku o cca 1,2 metra nižšie než v súčasnosti, takže veriacim v stredoveku pripadal výrazne vyšší.
- Na mieste kostola zrejme stála staršia stavba, ktorá sa nepriamo spomína v listine z roku 1333, v ktorej Ladislav Bubek spomína, že tunajší kostol založili jeho predkovia. Tými boli jeho rodičia a starí rodičia (starý otec Detrik získal Plešivec v roku 1243. Plešivec vznikol podľa všetkého už v 12. storočí vo výhodnej polohe križovatiek významných ciest do sídla komitátu v obci Gemer, do sídla kráľovského panstva v Turni nad Bodvou a komunikácií  vedúcich údoliami rieky Slaná a Štítnického potoka.
- Stredoveký ráz si zachovala najmä severná neskorogotická kaplnka, v ktorej nájdeme viacero hodnotných kamenárskych detailov - gotické okná s bohato členenými kružbami, prípory, hlavice a sčasti i rebrá klenby, ako aj jedinečné sedílie v tvare oslieho chrbta.
- Obzvlášť cenný je pôvodný honosný gotický portál, cez ktorý sa do kaplnky vstupuje z priestoru lode. Štýlovo je blízky portálom Dómu sv. Alžbety v Košiciach. Podľa starších názorov niektorých odborníkov išlo pôvodne o hlavný západný portál do lode, ktorý v rámci obnovy kostola po vypálení v roku 1558 mali preniesť na súčasné miesto. Najnovší výskum však potvrdzuje skôr hypotézu o primárnosti tohto portálu na svojom mieste.
- V lodi sa zachovala po gotickej klenbe len jedna polkruhová prípora na severnej stene zakončená ozdobnou hlavicou.
- Interiér najmä presbytéria zdobia dodnes len sčasti odkryté fresky, ktoré patria k najhodnotnejším stredovekých nástenným maľbám na celom Slovensku. Ide o vysokokvalitnú prácu najmenej dvoch talianskych majstrov. Do Plešivca ich zrejme pozval Juraj Bebek, ktorý sa koncom 40. rokov 14. storočia zúčastnil ťaženia uhorského kráľa Ľudovíta do Talianska v rámci zápasu o tzv. Neapolské dedičstvo. Talianski majstri mohli pochádzať z Padovy.
- Steny presbytéria boli vyzdobené maľbami zachytávajúcimi život Krista. Okrem skôr objavených scén Poslednej večere a Ukrižovania boli v rokoch 2011 a 2012 odkryté ďalšie výjavy - Predstavenie Krista v chráme, Krst Krista, Príchod do Jeruzalema, Umývanie nôh, Kristus v Getsemanskej záhrade, Kristus pre Pilátom, Bičovanie a Nesenie kríža. Tematickú analógiu kristologického cyklu identifikovali odborníci v padovskej kaplnke rodiny Scrovegniovcov, ktorú vyzdobil známy taliansky maliar Giotto (cca 1267 - 1337).
- Medzi maľbami zo života Krista sa po stranách okien nachádza 24 postáv svätcov v troch radoch nad sebou. Ďalšie maľby boli odkryté na severnej a východnej stene lode.
- Postavy majú plasticky v omietke stvárnené svätožiare, čo je znakom vysokej kvality maľby. Netradične je tiež stvárnený ukrižovaný lotor, ktorý je zachytený v kŕčovitej polohe tak, že mu je vidieť dokonca spodnú časť chodidla.
- V exteriéri sa na južnej strane presbytéria zachovala freska zobrazujúca kráľov sv. Štefana a sv. Ladislava, v roku 2009 bol objavený fragment fresky aj za pristavaným oporným pilierom zo 17. storočia na južnej strane lode. Zaujímavým objavom bolo aj odkrytie kameňov ostenia okna s maľbami Davidových hviezd, ktoré boli sekundárne využité pri vymurovaní nového okna na južnej strane lode v rámci obnovy stavby v 17. storočí. Rovnakú hviezdu nájdeme aj v primárnej polohe na ostení jedného z okien presbytéria.
- Vo východnej stene neskorogotickej kaplnky je druhotne zamurovaný náhrobný kameň Ladislava Bebeka z ružového mramoru. Je datovaný do roku 1401, napriek tomu, že Ladislav je podľa listiny živý ešte v máji 1403 a ako nebohý sa spomína až v septembri 1404. Epitaf si dal zrejme pre istotu zhotoviť vopred, cítiac blízku smrť.
- Ešte pred rokom 1558 boli v stenách presbytéria vytvorené strieľne (neskoršie zamurované), čiže kostol slúžil aj na vojenské účely.
- Neďaleko kostola, severným smerom za panelákmi stoja v záhrade rodinného domu zvyšky bebekovského nížinného hradu. Ide už len o múr vysoký cca 6 metrov.
- Stredoveké kostolíky sa nachádzajú aj v blízkom okolí - v Bohúňove, Čoltove či Gombaseku.

Súčasný stav
Kostol patrí Reformovanej kresťanskej cirkvi a stále sa využíva na liturgické účely. Je v pomerne nevyhovujúcom stave, napriek jeho významu sa mu dlhé roky nevenovala patričná pozornosť a ostával v tieni známejšieho kostola v Štítniku. Od roku 2009 sa však začalo s výskumom a obnovou, ktorú vedie Mgr. art Peter Koreň. Zatiaľ sa podarilo odkryť viaceré nástenné maľby, dobudovať východný a západný štít bočnej kaplnky a vrátiť tak jej streche pôvodnú podobu. Takisto boli do pôvodnej podoby zrekonštruované okná na presbytériu. Archeologický výskum potvrdil pôvodný rozsah lode. Taktiež sa uskutočnil prieskum georadarom, ktorý objavil isté anomálie v kostole, čo by mohlo naznačovať zvyšky staršieho chrámu. Navštívili sme ho v lete 2006, decembri 2007, novembri 2009, v priebehu roka 2013, v októbri 2014, máji a novembri 2015 a v júni 2018.

Bohoslužby: obmedzene

Praktické informácie
Obec Plešivec (maď. Pelsőc) leží cca 19 kilometrov južne od Rožňavy, na hlavnej ceste na Rimavskú Sobotu a Lučenec. Kostol stojí v obci na námestí a vďaka vysokej zvonici predstavuje výraznú dominantu. Oplotený areál nie je voľne prístupný. Kontakt na farský úrad: 058/ 79 211 35.
GPS: 48.545598951, 20.401664972

Literatúra:
- Koreň, P.: Návrh na reštaurovanie nástenných malieb, omietok a muriva kostola Reformovanej kresťanskej cirkvi v Plešivci, nepublikovaný materiál, 2009.
- Skalská, M.: Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi v Plešivci, archívno-historický výskum, nepublikovaný materiál, december 2009.
- Skalská, M.: Jelšava a Jelšavské panstvo v stredoveku. K osídleniu severného Gemera. Matica slovenská, Martin 2009.
- Togner, M.: K průzkumu nástenných maleb v rožňavském okresu. In: Najnovšie poznatky výskumu výtvarných pamiatok v objektoch vývoja architektúry v okrese Rožňava. Sborník zo seminára konaného v dňoch 29. – 31. 3. 1978 vo Vyšnej Slanej. Okresná správa pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Rožňave, Šumperk 1978.
- Togner, M.: Stredoveká nástenná maľba v Gemeri, Tatran, Bratislava 1989.
- Szakálos, E. - Koreň. P.: Nástenné maľby zo 14. storočia v kostole v Plešivci. In: Pamiatky a múzeá, roč. 2017, č. 2, str. 43 - 49
- Poláková, Z. - Bednár. P.: Archeologický výskum v exteriéri kostola Reformovanej kresťanskej cirkvi v
Plešivci. In: AVANS, roč. 2010, str. 187 - 191 (dostupné v elektronickej podobe).
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Kónyová, A. - Kónya, P.: Kalvínska reformácia a Reformovaná cirkev na východnom Slovensku v 16. - 18. storočí. Vydavateľstvo Prešovskej univerzity v Prešove 2010.
- Podolinský, Š.: Gotické kostoly - vidiek. Dajama, Bratislava 2010.

Web
- https://oz-goticka-cesta.webnode.sk/news/plesivec-kostol-ref-cirkvi1/
- https://gemer.korzar.sme.sk/c/8157927/bebekovskemu-kostolu-vplesivci-vra...
- www.plesivec.ocu.sk
- Video o kostole

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu