Sirk

V obci Sirk stojí doteraz objekt schátraného stredovekého kostola. Boží chrám už však po prestavbe na obytný dom nepripomína.

Tunajší kostol postavili najneskôr začiatkom 14. storočia, v písomných prameňoch sa však priamo spomína až oveľa neskôr, v roku 1712. Vtedy gróf Čáky evanjelikom kostol vzal a odozdal ho rímskokatolíckemu farárovi v neďalekom Rákoši. Niekedy sa uvádza aj skoršia zmienka z roku 1596 (vo vizitácii evanjelických cirkví v Gemeri).

Prvotný chrám mal podobu jednolodia s predstavanou západnou vežou a svätyňou zatiaľ neznámej podoby. Mohlo ísť o kvadratický pôdorys alebo polkruhovú apsidu, ktorá by odkazovala ešte na románsky sloh. 

Vonkajšie rozmery lode boli cca 11,5 - 12 m x 7,6 m, pri veži sú 5,7 m x 5,3 m. Nie je jasné, komu bol kostol primárne zasvätený. V spomínanom roku 1712 sa uvádza patrocínium sv. Anny.

Niekedy v období druhej polovice 14. storočia, resp. v 15. storočí sa uskutočnila veľká prestavba objektu. Loď bola rozšírená severným smerom cca o tri a pol metra. Statiku rozšírenej časti poistili troma opornými piliermi.Pôvodnú svätyňu potom nahradilo dnešné, podstatne väčšie polygonálne presbytérium. K nemu zo severnej strany pristavali aj sakristiu.

V priebehu 16. storočia prešli miestni veriaci k protestantizmu a prevzali tak aj kostol. Nie je vylúčené, že nájazdy tureckých vojsk na Sirk niekedy v rokoch 1555 a 1566 poškodili aj tunajší chrám, čo by si následne vyžiadalo opravy.

V roku 1760 rozsiahly požiar poškodil kostol do takej miery, že z neho mali zostať len „holé múry“. V obci už nebolo veľa katolíkov a tak objekt zrejme dlhšiu dobu chátral bez opravy. Práve v roku 1760 sa malo v ohradenom areáli pri kostole prestať pochovávať a neskôr na tomto mieste vzniklo dokonca miesto pre jarmoky. Druhý požiar, ktorý vznikol v neďaleko stojacom evanjelickom kostole v roku 1809, ešte viac zhoršil stav nevyužívanej stredovekej stavby.

Desaťročia chátrania sa skončili v 40. rokoch 19. storočia, keď o kostol prejavila záujem banská spoločnosť Rimavská koalícia, ktorá potrebovala kancelárie a byt pre správcu baní. V rokoch 1847 - 49 teda kostolík odkúpili a upravili pre nové, svetské využitie.

Priestor lode rozdelili na štyri obytné miestnosti, pričom bol zamurovaný aj víťazný oblúk. V presbytériu potom vytvorili zrejme samotnú kanceláriu, ktorá bola sprístupnená novým vchodom na mieste východného okna. K juhovýchodnému nárožiu lode pristavali neveľký priestor na záchod. K severnej stene veže a západnej stene lode bola pripojená hospodárska prístavba. Prerazené boli aj nové okná. Veľkou zmenou bolo podľa všetkého aj zníženie obvodových múrov bývalého chrámu a odstránenie oporných pilierov na severnej strane lode. 

Rimavská koalícia takto upravený objekt nevyužívala dlho, pretože už v roku 1868 bol v súkromnom vlastníctve Karola Bartala. Nový vlastník realizoval viacero ďalších menších úprav. 

V 20. storočí malo vnútorné členenie objektu nasledovnú podobu – z bývalej kancelárie v bývalom presbytériu bola prvá z izieb, severná sakristia slúžila ako komora. Pôvodná loď bola rozdelená na predsieň, kuchyňu, druhú kuchyňu a izbu. Veža slúžila ako ďalšia komora. V novo postavenej prístavbe pri severnej stene veže bola kôlňa, resp. chliev.  V roku 1975 získala stavba status národnej kultúrnej pamiatky.

Koncom 20. storočia sa bývalý kostol prestal využívať ako obydlie a začal pustnúť. K tomu prispievali aj niektorí miestni obyvatelia, ktorí začali rozoberať zastrešenie stavby na palivové drevo. Takto oslabený krov nevydržal v zime 2012/13 váhu snehu a preboril sa. To len urýchlilo ďalšiu deštrukciu objektu, ktorého statiku začali ohrozovať trhliny v múroch. Navyše podlahy, zárubne a ďalšie prvky interiéru boli násilne vytrhané. 

Vďaka OZ Ohrozené kostoly, dotáciám z Ministerstva kultúry SR a úsiliu obce sa podarilo prepadnutú strechu prekryť najprv nepremokavou fóliou a potom postaviť provizórne montované zastrešenie. Súčasne sa tu uskutočnil architektonicko-historický výskum, ktorý pomohol objasniť stavebný vývoj objektu a presnejšie datovať jeho vznik.

Práve počiatky objektu boli dovtedy pomerne nejasné, keď sa v literatúre objavovali údaje v časovom rozpätí od 13. po 17. storočie. Asymetrická poloha západnej veže však už na prvý pohľad naznačovala neskoršie rozšírenie lode severným smerom, čo sa napokon aj potvrdilo. Ešte viac svetla do stavebného vývoja kostola by mohol vniesť archeologický výskum, ktorý sa však dosiľ nerealizoval. 
 
Ďalšie práce na obnove stavby sú závislé od získania finančných prostriedkov z MK SR, resp. iných zdrojov.

GPS: 48.618636971, 20.100385845

Zdroje:
- Botek, A. - Erdélyi, R. - Vachová, B.: Bývalý kostol v obci Sirk. Architektonicko – historický výskum a návrh obnovy, 2016 (nepublikovaný materiál).
- Podolinský, Š. - Podolinská, A.: Kostoly a ich pohnuté osudy. Dajama, Bratislava 2022.
https://obecsirk.sk/obec/cirkev/
- www.ohrozenekostoly.sk/sirk-byvaly-kostol
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5228).

esteban
15. 5. 2013, upravené 19. 11. 2022

Za pomoc a podklady ďakujeme pánovi Ing. arch. Róbertovi Erdélyimu, PhD.(www.ohrozenekostoly.sk).