9. storočie - veľkomoravské obdobie

Dlhé obdobie panoval názor, že v období Veľkej Moravy sa stavali len drevené kostoly a tak sa žiaden z nich nezachoval. Až po druhej svetovej vojne nálezy v Mikulčiciach a ďalších centrách Veľkej Moravy dokázali, že kamenné kostoly sa v našom regióne stavali minimálne už od začiatku 9. storočia.

Na našom území je najstaršia zmienka o vysvätení Pribinovho kostola v Nitry salzburským biskupom Adalrámom okolo roku 828 po Kr. Ide o vôbec najstarší písomný dôkaz existencie kostola v tomto regióne Európy. Doteraz nepoznáme jeho presnú polohu, aj keď archeológovia vykopali na území mesta viacero "kandidátov.

Medzi kostolmi Veľkej Moravy nájdeme na Slovensku všetky základné typy sakrálnych stavieb - rotundy (Ducové, Nitrianska Blatnica, možno i Trenčín), jednoloďové kostolíky (Nitra – Martinský vrch, Devín, Kopčany), ako aj trojloďovú baziliku (Bratislava – hradný kopec). Stavali sa najmä v areáloch hradísk. Okrem toho v tomto období už podľa všetkého stál v Nitre na vrchu Zobor kláštor benediktínov a ďalší kostol na hradnom vrchu. Do veľkomoravského obdobia niektorí odborníci datujú aj zaujímavú stavbu objavenú v roku 1995 v Skalke nad Váhom, ktorej takmer štvorcová loď bola zrejme postavená z dreva, kým plytká apsida bola asi murovaná.

Na Morave archeologické výskumy objavili ešte rôznorodejšie typy kostolov z veľkomoravského obdobia (napr. aj kombináciu pozdĺžnej lode a polkruhovej apsidy či dvojapsidovú rotundu).

Kamenné kostoly boli v podstate prvými murovanými stavbami Slovanov na našom území a tak s ich stavbou museli pomôcť zahraniční stavitelia. Tí prichádzali spolu s misionármi z Bavorska, Franskej ríše, Byzantskej ríše, ale aj dalmátsko-istrijskej oblasti. Často boli prvými staviteľmi samotní kňazi.

Pre tieto podmienky mal vzniknúť jednoduchý systém projektovania staticky bezpečných kostolov, realizovateľný aj neodborníkmi. Základným rozmerom, ktorý využívali, bolo najčastejšie 354 cm ako vnútorná šírka apsidy, čo predstavuje 12 rímskych stôp a súčasne dvojnásobok výšky ľudskej postavy (177 cm). Ďalšie rozmery ako šírka, dĺžka, ale aj výška stavby či šírka múrov boli násobkami tohto základného rozmeru, prípadne boli od neho jednoducho odvoditeľné. Tento systém, ktorý sa využíval aj v neskoršom období, pomáhal v minulosti staviteľom a dnes pomáha nám pri rekonštruovaní kostolov len na základe zachovaným pôdorysov.

Vo veľkomoravskom období bol stavebný materiálom lomový alebo len málo opracovaný kameň. Múry boli zvyčajne hrubé 70 až 80 cm. Pri budovaní sa bežne používal aj stavebný materiál zo starších stavieb, v našom prípade rímskych. Takto vzniklo aj mylné označenie veľkomoravského kostola na Devíne ako rímskej stavby, pretože sa v základoch našli tehly s kolkom rímskej XIV. légie. Materiálom z antickej stavby si pomohli aj stavitelia baziliky v Bratislave.

Veľkomoravské kostoly boli v interiéri zdobené nástennými maľbami, čo potvrdili vykopávky na Devíne a v areáli bratislavskej baziliky. Až na zrejme tri výnimky sa kostoly jednoznačne zaraditeľné do tejto doby zachovali len v základoch.

Posledné roky priniesli viaceré významné objavy z tohto obdobia. Ide najmä o kostolík sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch pri Skalici, o ktorom ešte pred 20 rokmi panoval názor, že pochádza zo 14. storočia. Archeologický výskum nálezom veľkomoravských hrobov v roku 2004 potvrdil, že ho postavili niekedy v období vlády Svätopluka (871 – 894), najneskôr na začiatku 10. storočia. Ďalšie nedávne výskumy zaradili k veľkomoravskej architektúre dalšie dve stavby - Kostoľany pod Tribečom, vrátane jeho dreveného predchodcu, či Nitriansku Blatnicu (objav predrománskeho okna).

V súčasnosti sa tak značne rozšíril súbor sakrálnych stavieb z veľkomoravského obdobia na Slovensku, potešiteľný je najmä fakt, že ide o dodnes zachované stavby. Aktuálne realizovaný výskum sústavy hradísk v Bojnej už priniesol nález kostolných zvonov, samotný kostol však zatiaľ archeológovia neodkryli. V prípade, ak ani ďalší výskum neprinesie objav sakrálnej stavby, možno uvažovať o možnosti, že spomínané zvony patrili pôvodne k rotunde v Nitrianskej Blatnici.

esteban