Stará Halič

Patrocínium: sv. Juraja

Vznik: tretia štvrtina 13. storočia

Poloha: na južnom okraji obce na miernej vyvýšenine

Stručný popis: románsko-gotický kostolík s obdĺžnikovou loďou, polygonálnym presbytériom a severnou sakristiou v opevnenom areáli

História
Kostolík dal postaviť podľa všetkého niekedy v tretej štvrtine 13. storočia Dionýz, zakladateľ rodu Lossonczyovcov, v tej dobe vlastník neďalekého haličského hradu. Dionýz bol uhorským palatínom, čo môže vysvetľovať veľkorysé riešenie stavby, netradičné pre vtedajšie vidiecke kostolíky. Dokazuje to dlhá a pomerne vysoká románska loď.
Okolo roku 1350 sa magister Tomáš, jeden z potomkov Dionýza, pustil do gotickej prestavby kostolíka, pričom ten dostal nové polygonálne presbytérium s úzkymi a vysokými oknami ešte ranogotického tvaru. Pri prestavbe bola zrejme aj loď predĺžená východný smerom. V západnej časti lode bola vybudovaná murovaná  empora, ktorú niesli piliere štvoruholníkového prierezu. Interiér kostolíka bol vyzdobený nástennými maľbami v 14. a 15. storočí.
Pravdepodobne v roku 1524 sa uskutočnila veľká goticko-renesančná prestavba. Románska loď bola zaklenutá neskorogotickou sieťovou klenbou, ktorá nerešpektovala všetky pôvodné okná. Horná časť jedného z nich sa tak dostala do podkrovného priestoru. Vytvorený bol aj súčasný víťazný oblúk.
Niekedy počas tureckých vojen bol podľa všetkého kostolík vypálený a preto dostal v 70. rokoch 17. storočia novú strechu. Vedľa kostolíka bola v tomto období postavená aj drevená zvonica, krásny príklad ľudovej architektúry, ovplyvnenej renesančným slohom. Presbytérium prešlo úpravami aj v 18. storočí.
V 50. rokoch 20. storočia kostolík necitlivo opravili. Fasády dostali nepôvodný náter okrovej farby a šindle na streche nahradili červenými prejzami. Neskôr v 60. rokoch bola stavbe vrátená pôvodná podoba so šindľovou strechou a bielymi fasádami, pričom sa súčasne realizoval aj výskum. Dôvodom boli aj problémy so statikou, kvôli ťažšej streche.
Nástenné maľby v lodi a presbytériu boli odkryté a znova zatreté ako nehodnotné pri oprave v roku 1904. Opätovne ich odkryli v rokoch 1964-65 a v roku 1978. V uplynulých rokoch prešiel kostolík obnovou spojenou s archeologickým výskumom v interiéri.

Zaujímavosti
- Kostolík postavili ako reprezentatívnu stavbu, ktorá svojimi rozmermi značne prekonávala bežné sakrálne objekty vo vidieckom prostredí.
- V dôsledku neskorších prestavieb nie je jasné, ako pôvodný kostolík vyzeral. Loď mala rovný drevený strop a podľa všetkého v západnej časti zemepanskú emporu, možno aj s vežou. Nepoznáme ani prvotnú podobu svätyne, rovnako tak nevieme, či bola loď prístupná dvoma portálmi, alebo len tým na južnej strane.
- Vysoké a úzke okná lode a presbytéria majú veľmi podobný tvar líšiaci sa len tvarom záklenku (polkruhový/lomený), čo by mohlo byť dôkazom, že vznikli v relatívne krátkom časom období po sebe. Úzke okná presbytéria sú na obdobie rozvinutej gotiky okolo polovice 14. storočia pomerne nezvyčajné.
- Výskum v roku 2010 odkryl vo východnej časti lode zvyšky murív, ktoré by mohli patriť prvej stavebnej etape, vrátane zrejme prechodu medzi loďou a svätyňou staršieho objektu v JV nároží lode.
- Dôkazom, že fundátormi kostolíka boli páni z Lučenca, je ich erb stvárnený na svorníkoch klenby presbytéria.
- Existenciu zemepanskej empory dokazujú nábehy jej oblúkov na severnej, západnej a južnej stene lode, vonkajšie oporné piliere na západnom priečelí lode, ako aj tri menšie štrbinové okná (2 na západnej a 1 na južnej stene lode), ktoré ju osvetľovali, čo je dosť nezvyčajné riešenie.
- Datovanie zaklenutia lode umožnil letopočet 4251 napísaný gotickými číslicami (dvojka je zrkadlovo obrátená), ktorý sa zachoval na jednom zo svorníkov. Vyryl ho tam chybne asi negramotný kamenár - išlo podľa všetkého o rok 1524.
- Sakristia je zaklenutá krížovou rebrovou klenbou so zdobeným svorníkom.
- Loď bola vyzdobená maľbami v niekoľkých etapách, pričom najvzácnejšia je tá najstaršia (Ukrižovanie, svätomikulášsky cyklus), viažuca sa k polovici 14. storočia. Autorom týchto malieb je zrejme taliansky majster z tzv. friulskej školy alebo domáci umelec vyškolený vo Friuli. Nájdeme tu okrem iného aj plasticky stvárnené svätožiare. Z prelomu 14. a 15. storočia pochádza maľba zápasu sv. Juraja s drakom.
- Od kostolíka je pekný výhľad na neďaleký kaštiel v Haliči.
- Drevenú zvonicu dal v rokoch 1673-74 postaviť kapitán haličského hradu Ján Makfalvay. V roku 1666 padol do rúk Turkom a v zajatí dal sľub, že v Starej Haliči postaví vežu. Objednal si na to mlynára Jána Polóniho.
- Stredoveké kostolíky stáli v neďalekých Tomášovciach, Maškovej a stále stojí v Ľuboreči.

Súčasný stav
Stavba je dobrom stave, v rokoch 2009 až 2013 sa uskutočnila jej obnova, v rámci ktorej vymenili aj šindľovú strechu, rozšírili podlahové kúrenie, upravili úroveň podlahy v presbytériu a položili novú dlažbu. Po dlhých rokoch kostolík opäť dostal oltár - v neogotickom štýle. Opravený chrám a nový oltár vysvätil 8. júna 2013 kardinál Mauro Piacenza, prefekt Kongregácie pre klérus. Z južnej strany kostola v posledných rokoch vysadili stromčeky, takže o niekoľko rokov bude z tejto - doteraz najlepšej - strany už len veľmi obmedzený výhľad na kostolík :(.
Chrám patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi, ktorú spravujú kňazi zo spoločenstva Dielo Ježiša Veľkňaza. Okrem miestnych veriacich ho využíva aj spoločenstvo apoštolských sestier Rodina Panny Márie, ktorá má v obci svoj misijný dom. Navštívili sme ho v júni 2007 a decembri 2008 a 2013.

Bohoslužby: každý deň, v nedeľu o 11.00 hod. Podrobnejšie na www.dokostola.sk.

Praktické informácie
Obec sa nachádza 11 km severozápadne od Lučenca, hneď vedľa obce Halič. Kostolík sa nachádza pri hlavnej ceste, hneď na okraji obce zo smeru od Haliče. Kontakt na faru: 047/ 439 23 38.
GPS: 48.364222505, 19.57375288

Literatúra
- Šášky, L.: Stavebný vývoj kostola v Starej Haliči. In: Monumentorum Tutela č. 4., Bratislava 1967 - 1968, str. 349 až 365.
- Hrašková, E.: Výskumná dokumentácia archeologického výskumu R.K. Kostol sv. Juraja. Stará Halič, výmena dlažby a rozšírenie podlahového kúrenia. Nepublikovaný materiál, ITHAKA BB s. r. o, Banská Bystrica 2010.
- Kürthy-Glocková, B.: Nástenná maľba v Kostole svätého Juraja v Starej Haliči a friulská škola. In: Pamiatky a múzeá, roč. 2004, č. 3.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Dvořáková, V. - Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku. Odeon/Tatran, Praha/Bratislava, 1978.
- Gerát, I.: Svätí bojovníci v stredoveku. Úvahy o obrazových legendách sv. Juraja a sv. Ladislava na Slovensku. Veda, Bratislava, 2011.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5B47).
- Podolinský, Š.: Gotické kostoly - vidiek. Dajama, Bratislava 2010.

Web
- www.starahalic.sk
- http://farnoststarahalic.org/
- Video z vysviacky kostola v lete 2013

esteban

Súvisiace články: Archeologický výskum v interiéri...

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu