Ludanice - kláštor

V rokoch 2005 až 2007 boli archeologickým výskumom odkryté zvyšky stredovekého benediktínskeho kláštora v obci Ludanice. Výskum sa realizoval od vedením Mgr. Martina Hanuša s odbornou garanciou zo strany doc. PhDr. Michala Slivku, CSc. z Katedry archeológie FiF UK v Bratislave.

Kláštor v Ludaniciach mal podľa tradície vzniknúť niekedy na prelome 12. a 13. storočia počas vlády kráľa Imricha (1196 - 1204). Vznik tunajšieho benediktínskeho opátstva sv. Kozmu a Damiána iniciovali zrejme miestni zemepáni - Ludanickovci.

Prvá písomná zmienka o kláštore pochádza až zo 14. storočia, z roku 1327, kedy sa spomína opát Tomáš. Podľa súpisu pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337 malo opátstvo len nízke príjmy (v porovnaní s inými kláštormi benediktínov).

V roku 1485 sa spomína ďalší opát Ondrej, ktorý však býval u benediktínov na Zobore, čo zrejme svedčí o  istej kríze ludanického kláštora. Jeho definitívny zánik podľa všetkého priniesli búrlivé udalosti prvej polovice 16. storočia s tureckým nebezpečenstvom, nástupom reformácie a bojmi o uhorský trón. V roku 1543 sa spomína Benedikt, opát - komendátor, čo naznačuje, že kláštor už reálne nefungoval a mal len správcu majetku.

O majetky zaniknutého opátstva sa viedli dlhé spory, ktoré boli definitívne ukončené až v roku 1674, kedy ich ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčéni daroval Nitrianskej kapitule. Budovy kláštora sa spomínajú naposledy v roku 1611. Ako posledný svedok opátstva zanikol kláštorný kostol, ktorý bol po roku 1780 zbúraný a stavebný materiál z neho použili na výstavbu novej fary. Ešte pred svojím zánikom slúžil miestnym veriacim počas rekonštrukcie farského chrámu v rokoch 1752 - 1761. Na mieste kláštora bol postavený majer Nitrianskej kapituly, ktorý bol zbúraný v roku 1989.

Archeologické nálezy naznačujú postupnú výstavbu kláštorného komplexu. Jeho najstaršou murovanou časťou bol podľa všetkého ešte v románskom slohu postavený kostol, pri ktorom existovali kláštorné budovy najprv len z dreva.

Murované kláštorné budovy z tehál postavili vo viacerých etapách až v priebehu 14. storočia, do ktorého boli datované odkryté zvyšky južného krídla a časť východného krídla. Odkryté južné krídlo malo rozmery 22 x 5,4 m. Zaujímavosťou bol nález podpodlahového kúrenia - hypokausta zo 14. storočia pod predpokladanou jedálňou kláštora. Takéto vykurovanie odkryl archeologický výskum aj v kláštore na Veľkej Skalke. V pivnici starej fary bol objavený fragment románskeho okna - ostenie s polkruhovým záklenkom.

Ludanice predstavujú ďalší prípad súčasnej existencie kláštorného a farského kostola v stredoveku. S podobnou situáciou sa stretávame aj v nie tak vzdialených Krušovciach. V Ludaniciach dokonca stáli len pár desiatok metrov od seba, pričom ich spomína aj Matej Bell. Kostol sv. Demetria, dnes zasvätený Najsv. Trojici, postavili v obci zrejme ešte pred 13. storočím a mal by tak byť starší ako benediktínsky kláštor. Románske jadro dnešného farského kostola bolo objavené pri oprave v roku 1997, ale nie je nijako prezentované.

Za zmienku stojí aj zasvätenie oboch sakrálnych objektov - sv. Demetrius i sv. Kozma a Damián patria k svätcom, ktorí sa tešili a tešia veľkej úcte vo Východnej cirkvi.

GPS: 48.496589033, 18.117399216

Zdroje:
- https://www.viabenedictina.eu/sk/historia-p19
- http://www.obecludanice.sk/download_file_f.php?id=346991
- http://www.obecludanice.sk/historia.html
- http://www.starahut.com/AT/at19/at19-10.pdf

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu