Nástenné maľby zo Slovenska si zaslúžia vo svete viac pozornosti

Rozhovor s Krisztinou Ilkó, doktorandkou dejín umenia na Pembroke College Univerzity v Cambridge, výskumnou pracovníčkou v Metropolitnom múzeu v New Yorku a autorkou nedávno predstavenej publikácie o stredovekých nástenných maľbách v Kostole sv. Jakuba v Želiezovciach.

Nedávno bola predstavená tvoja nová kniha venovaná stredovekým nástenným maľbám v želiezovskom kostole. Ako si sa k dostala práve k tejto téme a tomuto kostolu?
- Pred niekoľkými rokmi som skúmala stredoveké nástenné maľby zobrazujúce smrť svätých. V Želiezovciach je naozaj jedinečná nástenná maľba, ktorá ukazuje smrť nie svätca, ale želiezovského zemepána Juraja Becseiho. Nezvyčajná a komplikovaná ikonografia tejto maľby ma dlho zaujímala. Nakoniec som napísala moju magisterskú prácu o tejto téme (Salvation in Angevin Hungary: The Iconography of the Scala Salutis on the Fourteenth Century Wall Painting of Želiezovce) na Stredoeurópskej Univerzite (CEU) v Budapešti v roku 2015. Paralelne s tým prebiehal obnovený výskum v tomto kostole, ktorý bol iniciovaný vďaka pánovi farárovi Stanislavovi Illéšovi. Obnovu stredovekých nástenných malieb viedol reštaurátor Peter Koreň, s ktorým som spolupracovala a robila umelecko-historický výskum týchto malieb. Reštaurovanie im prinavrátilo pôvodnú jasnú farbu a zvýraznilo ich vysokú kvalitu. Odstránenie premaľby z konca devätnásteho storočia tiež vyústilo do mnohých zaujímavých objavov. Napríklad enigmatická postava nad umierajúcim Jurajom Becseim bola predtým identifikovaná s rôznymi svätými, vrátane sv. Margity. Po čistení je teraz vidieť, že je to mužská postava – mních a má dokonca aj bradu! V apside bola odkrytá freska dvoch doteraz neznámych stojacich svätcov zo štrnásteho storočia a v sedílii v lodi zasa maľba sv. Kataríny.

Čo ťa najviac zaujalo na tých maľbách?
- Popri nových zisteniach a niektorých smutne stratených nástenných maľbách sa nachádzajú tri dobre zachované fresky. Tieto zobrazujú Spor o dušu zomrelého Juraja Becseiho na južnej stene apsidy, Vir dolorum v kombinácii s Veraikonom na juhovýchodnej stene a postavy sv. Martina a Leonarda v lodi. Kostol bol vyzdobený nástennými maľbami v pomerne krátkom čase, na konci 14. storočia až začiatku 15. storočia. Rodina J. Becseiho získala Želiezovce v polovici štrnásteho storočia. Bola som veľmi prekvapená, keď som zistila, že patronát rodiny Becsei bol spojený s myšlienkou vybudovať v Želiezovciach nové sídlo rodu. To viedlo k prestavbe kostola a k realizovaniu freskovej výzdoby. Najzaujímavejšia maľba bola objednaná Margitou, dcérou rytiera Juraja Becseiho. Freska zobrazuje Juraja, ktorý zomiera v posteli, zatiaľ čo diabol, Panna Mária, Kristus a svätí sa snažia chytiť jeho odchádzajúcu dušu. Kto vyhrá? A čo tento obraz hovorí o tom, ako si stredovekí ľudia predstavovali smrť? Snažila som sa nájsť možné odpovede na tieto otázky, ktoré nakoniec vyústili do spomínanej knihy.

Na Slovensku nevychádza veľa takto úzko zameraných odborných publikácií. Čo ťa k tomu viedlo?
- V tomto ohľade má moja kniha určitú misiu. Na Slovensku je veľká tradícia miestnej historiografie a vyšlo mnoho kníh venovaných cirkvám rôznych dedín a miest na Slovensku. Aj keď sú tieto dôležité a obsahujú veľmi cenné informácie o histórii kostoloch, často sa obmedzujú na zasadenie chrámu do regionálneho kontextu. Poslaním mojej knihy je preukázať, ako môže byť jeden stredoveký kostol a jeho nástenné maľby na Slovensku uchopené vo väčšom, celoeurópskom kontexte. Zameriavam sa na malú tému, len na jeden objekt - kostol v Želiezovciach, ale používam ho na spracovanie väčších tém. Napríklad, aby sme zistili viac o rytierskej kultúre v bývalom Uhorskom kráľovstve alebo aby sme položili otázku, aká bola liturgická úloha nástenných malieb počas stredoveku. A chcela som preukázať, že freska zobrazujúca smrť Juraja Becseiho má množstvo analógií, ktoré reprezentujú rovnakú scénu s rovnakými nápismi po celej Európe. Tieto obrazy (iluminácie, nástenné maľby a tiež jedna vitráž) poznáme od 14. do 15. storočia z Francúzska, Talianska, Anglicka, Švajčiarska, Slovenska, Poľska, Nemecka a dokonca aj Dánska. Význam nástennej maľby v Želiezovciach je v tom, že je to prvé zachované monumentálne zobrazenie tohto ikonografického typu. Je dôkazom, že v polovici 14. storočia bolo územie Slovenska organickejšie začlenené do umeleckého súboru Európy, než sa doteraz predpokladalo. To viedlo k ďalším vzrušujúcim otázkam, napríklad ako by iluminácie mohli prinášať témy pre monumentálnu maľbu alebo ako teologické diskusie ovplyvnili predstavivosť bežných ľudí...

S reštaurátorom Petrom Koreňom, ktorý stojí za O. Z. Georgius Bubek - vydavateľom tvojej knihy, si spolupracovala aj pri objavoch stredovekých malieb v Krušovciach a Hradišti. Je dôležitá úzka spolupráca medzi reštaurátorom a historikom umenia?
- Myslím si, že spolupráca reštaurátorov a historikov umenia je veľmi dôležitá. Bohužiaľ, toto sa nie vždy deje, aj napriek tomu, že to môže výrazne prispieť k profesionálnej ochrane fresiek a lepšiemu pochopeniu ich pôvodného kontextu. Som veľmi šťastná, že som mohla spolupracovať s Petrom na výskume mnohých nástenných malieb. Pozeráme sa na tieto fresky z rôznych perspektív a myslím, že sa môžeme navzájom veľa naučiť. Môj výskum určite profitoval z tejto spolupráce.
Zvyčajne je veľmi vzrušujúce zúčastňovať sa na týchto reštaurátorských projektoch. Zatiaľ, čo mnohí umeleckí historici sa viac zameriavajú na teoretický výskum, ktorý sa väčšinou uskutočňuje v knižniciach a archívoch, ja sa vždy veľmi teším na prácu v teréne. Podľa mňa pohľad zblízka na tieto fresky a diskusia o technických detailoch s reštaurátormi dáva veľmi intímny pohľad na pochopenie týchto obrazov. A niekedy vidíme tieto mimoriadne umelecké diela po tom, čo boli po stáročia zakryté vápnom. Je náročné interpretovať a datovať tieto nádherné obrazy prvýkrát. Napríklad v Hradišti Peter a jeho tím našli stredoveké nástenné maľby zobrazujúce apoštolov a svätých, pričom o týchto maľbách sa doteraz vôbec nevedelo. V Krušovciach sa na stredovekom triumfálnom oblúku zachovali niektoré nástenné maľby v priestore, ktorý je dnes v podkroví nad barokovými klenbami. Reštaurátorský výskum však objavil veľa nových fragmentov vrátane unikátnej postavy sv. Stanislava a fragmenty rozsiahleho cyklu sv. Ladislava. Odkrytie tohto cyklu bude úlohou nadchádzajúcich rokov. Peknou stránkou týchto výskumných projektov je, že nevieme, čo všetko sa podarí odkryť.

Svoju pozornosť si venovala aj jednému z najvýznamnejších objavov za posledné roky - unikátnej freske v Dolnom kostole nitrianskej katedrály. Čím ťa najviac oslovila?
- Ako historička som prvýkrát začala pracovať na Slovensku na téme svätých pustovníkov sv. Svorada a Benedikta, ktorí boli v 11. storočí pochovaní v Katedrále sv. Emeráma v Nitre. Preto som bola veľmi rozrušená, keď som sa dozvedela o objave tejto stredovekej nástennej maľby. Bola som veľmi rada, že môžem prispieť k tomuto výskumu a som veľmi vďačná docentovi Vladimírovi Plekancovi, ktorý viedol obnovu a od ktorého som sa veľa dozvedela o reštaurovaní. Neskôr som o tejto nástennej maľbe napísala moju prvú magisterskú prácu v Budapešti. Popri iných publikáciách (vrátane článku v časopise Pamiatky a múzeá) sa nitrianska maľba stala východiskom pre môj korpus na tému stredovekých nástenných maľbách v nitrianskom regióne, ktorý bude čoskoro publikovaný v maďarskom jazyku. Tento výskum bol začiatkom môjho záujmu o stredovekú nástennú maľbu na Slovensku, na ktorú som sa neskôr špecializovala. Je pozoruhodné, že freska v Nitre zobrazuje poslednú modlitbu Panny Márie, ktorá je veľmi špecifickou verziou smrti Panny Márie, a objavuje sa len v strednej Európe. Môj výskum sa zameral na rôzne aspekty tohto obrazu: datovanie, štýl a predovšetkým na otázku, ako sa jeho osobitá ikonografia dostala do Uhorského kráľovstva.

V stredoeurópskom priestore máš výhodu dvojjazyčnosti – ovládaš slovenčinu i maďarčinu. Vidíš to ako prínos pre svoju prácu?
- Myslím, že tieto dva jazyky sú nevyhnutné pre skúmanie stredovekých nástenných malieb na Slovensku. Keďže kostoly počas stredoveku a i neskôr boli súčasťou bývalého Uhorského kráľovstva, veľká časť historiografie o nich je po maďarsky. Nová literatúra je však k dispozícii iba v slovenčine. Som presvedčená, že štúdium oboch týchto zdrojov je kľúčové na pochopenie doterajšieho výskumu realizovaného na týchto nástenných maľbách.
Pochádzam zo Salgótarjánu v severnom Maďarsku, ale mám českú babičku, ktorá sa narodila na Slovensku v Lučenci a od nej som sa tieto dva jazyky naučila. A hoci mi to pomohlo zvládnuť bežnú komunikáciu, písanie odborného textu o nástenných maľbách v slovenčine nebolo vôbec jednoduché, najmä na začiatku! Teraz sa cítim ako doma v oboch krajinách a želám si, aby moja práca v budúcnosti pomohla rozvíjať spoluprácu medzi týmito dvoma krajinami.

Momentálne sú tvoje aktivity sústredené o dosť západnejšie - do Cambridge a New Yorku. Ako sa ti tam darí?
- V súčasnosti som posledným rokom doktorandkou na univerzite v Cambridge a výskumnou pracovníčkou (research fellow) Metropolitného múzea v New Yorku. Znamená to, že za posledné tri roky som žila v Cambridge, čo bolo jednoduchšie na pravidelné cesty na Slovensko. Tento rok žijem v New Yorku, čo veci komplikuje. Veľmi sa však teším zo skúmania stredovekých rukopisov a panelovej maľby, rovnako ako v predchádzajúcom období, keď som pracovala prevažne na nástenných maľbách, ktoré sú úplne odlišným médiom. Mám rada rozmanitosť vo výskume, takže vždy mám nové problémy a otázky, nad ktorými by som mala premýšľať. Napríklad moju doktorskú dizertačnú prácu píšem o umeleckom sponzorstve augustiniánskych pustovníkov v strednom Taliansku počas rozhodujúceho prvého storočia od ich založenia v rokoch 1256 až 1370. Preto som cestovala veľa aj do Talianska, aby som navštívila viac než štyridsať augustiniánskych kláštorov a pracovala som v dvoch desiatkach archívov. Zaujíma ma otázka, ako a prečo jeden mendikantský rád založený pustovníkmi začal objednávať luxusné umelecké diela a ďalšie artefakty.

V mnohých zahraničných publikáciách o stredovekom umení, ktoré sa u nás vydávajú v preklade, je našej časti Európy venovaná len minimálna pozornosť v porovnaní s krajinami, ako sú Nemecko, Francúzsko či Taliansko. Mali tvoji pedagógovia a kolegovia na západe hlbšie povedomie napríklad o stredovekých nástenných maľbách z územia bývalého Uhorska?
- Nanešťastie si myslím, že o umení bývalého Uhorského kráľovstva je na západe veľmi slabé povedomie. Zdá sa mi, že odborníci v USA alebo v Anglicku sa zriedka zaujímajú o strednú Európu, hoci existuje veľa výskumov o byzantskom Východe, o rôznych častiach západnej Európy a Stredomoria. Územie, ktoré leží medzi - stredná Európa - sa často zanedbáva. Pravdepodobne len viac publikácií dostupných v angličtine môže prispieť k zmene tejto situácie. Verím, že sa musíme skutočne pokúsiť o zmenu, pretože stredná Európa je jedným z najunikátnejších a veľmi cenných umeleckých regiónov.

Ako sa ti spolupracuje s novými kolegami v New Yorku? Aj z pohľadu, že USA nemajú reálne vlastnú skúsenosť so stredovekým umením, ktorému sa venuješ...
- Pracujem v Metropolitnom múzeu ako výskumná pracovníčka (“The Hanns Swarzenski and Brigitte Horney Swarzenki Research Fellow”) špecializujúci sa na stredoveké obdobie. To dáva určitú slobodu a snažím sa využiť túto flexibilitu na prepojenie mojich výskumných projektov. Napríklad pre ikonografiu nástennej maľby v Želiezovciach je jednou z najdôležitejších analógií maľba Lorenza Monaca v Metropolitnom múzeu. Preskúmanie týchto dvoch obrazov je teda veľmi prepojené. Kolegovia z múzea nemôžu čítať moju novú knihu v slovenčine, vedia však o nej a oceňujú ju. Venovala som pozornosť tomu, aby bol na koniec knihy vložený anglický abstrakt, ktorý ju aspoň v obmedzenej miere sprístupňuje aj širšiemu, anglicky hovoriacemu publiku. A plánujem v budúcnosti uverejniť monografiu o týchto nástenných maľbách tiež v angličtine – ale všetko má ešte svoj čas. Neskôr na jar budem tiež robiť prezentáciu o obsahu mojej knihy. Dúfam, že príde veľa kolegov a dozvie sa viac o nádherných freskách na Slovensku.

Plánuješ sa aj v budúcnosti venovať stredovekým freskám na našom území? Máš nejaké svoje "srdcovky", ktoré by si chcela odborne spracovať?
- Problém je skôr, že mám príliš veľa plánov! Dúfam, že v budúcnosti budem môcť vyvážiť moje dve hlavné oblasti výskumu, a to môj záujem ako o talianske umenie, tak aj o nástenné maľby na Slovensku. Moja srdcovka bola a stále je Nitra, mesto a širší región s takými nádhernými kostolmi. Územia, ako Gemer a Malohont, získali veľkú pozornosť v historiografii o stredovekej nástennej maľbe. Myslím si však, že aj územie nitrianskeho biskupstva má rovnako dôležité nástenné maľby s takými nádhernými príkladmi, ako sú Kostoľany pod Tribečom, Sádok, Krušovce, Poruba alebo, samozrejme, Želiezovce. Pracovala som na týchto nástenných maľbách už dlhú dobu, a sú veľmi blízke môjmu srdcu. Rada by som publikovala spomínaný korpus nástenných maľbách v Nitrianskom kraji aj v slovenčine, ale to otázka pre vzdialenejšiu budúcnosť. Predtým by som chcela zverejniť monografiu venovanú len stredovekej katedrále v Nitre a tamojšej novoobjavenej nástennej maľbe. A samozrejme medzitým dúfam, že sa budem môcť zaoberať aj inými reštaurovanými projektmi. Napríklad v Starej Ľubovni je úplne nový freskový cyklus, ktorý Peter Koreň a jeho tím našli a zreštaurovali len nedávno. Chcela by som tiež cestovať viac na Spiš vo všeobecnosti, pretože ho považujem za veľmi vzrušujúci región. Ďalšia srdcovka, o ktorej si myslím, že potrebuje viac výskumu, je malý kostolík s niektorými skutočne kvalitnými freskami v Hornej Mičinej. Výskum stredovekých nástenných malieb na Slovensku je rozhodne mojou vášňou, ktorá ma napĺňa a prináša potešenie. Skutočným významom mojej práce je však venovať väčšiu pozornosť týmto obrazom. Dúfam, že vďaka tomu viac ľudí uvidí a dokáže oceniť tieto unikátne poklady skryté na Slovensku.

Ďakujeme za rozhovor

esteban

Foto: archív K. Ilkó