Blatnica-Sebeslavce

Až do roku 1837 stál nad osadou Sebeslavce (dnes časť obce Blatnica) stredoveký jednoloďový Kostol sv. Ondreja s polygonálnym presbytériom.

Po rozsiahlej prestavbe, pri ktorej bola okrem iného zbúraná gotická svätyňa a sakristia, tak stredoveký pôvod objektu pripomína už len gotický portál.

Prvý kostolík postavili na tomto mieste už niekedy v druhej polovici 12. storočia, čo z tejto lokality robí jednu z najstarších v celom regióne Turca (popri rotunde na mieste farského kostola v Martine, kostole pri Turčianskom Petri a chráme benediktínov v Kláštore pod Znievom).

Išlo podľa všetkého o neveľkú jednoloďovú stavbu s nepravidelnou polkruhovou apsidou, ktorej časť základov doložil archeologický výskum. Prvá písomná zmienka o samotnej obci sa dochovala k roku 1230.

V priebehu 13. storočia bol kostolík prestavaný (alebo nahradený) do podoby ranogotického chrámu, pričom miesto apsidy postavili podstatne väčšie presbytérium štvorcového pôdorysu s nárožnými opornými piliermi, ktoré bolo zaklenuté krížovou rebrovou klenbou. Zrejme v tejto podobe sa dočkal zmienky v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 37, kedy sa vôbec prvýkrát spomína v písomných prameňoch jeho existencia.

Ani v tejto podobe veriacim neslúžil dlho. Ranogotické presbytérium bolo niekedy v 14. alebo 15. storočí zbúrané a nahradené menšou vyosenou svätyňou polygonálneho tvaru, ku ktorej sa zo severnej strany pripájala obdĺžniková sakristia. Stabilitu novej svätyne posilňovali oporné piliere v nárožiach. Z tejto etapy pochádza zrejme aj portál, ktoré je sekundárne osadený do západnej steny lode.

Asymetrická poloha ranogotického presbytéria voči súčasnej lodi naznačuje možnosť, že v niekedy v tejto etape mohla byť loď rozšírená južným smerom.

V 16. storočí kedysi významné Sebeslavce ako obec prakticky zanikajú. negatívne sa to dotklo aj samotného kostolíka, ktorý začal chátrať. v stave ruiny sa popisuje v roku 1559. V období reformácie a protihabsburských povstaní viackraá zmenil majiteľov. Katolíckej cirkvi sa vrátil dehinitívne až v roku 1709, keď sa stal filiálkou farnosti v Necpaloch.

Následne, v priebehu prvej tretiny 18. storočia došlo k rozsiahlejšej obnove, v rámci ktorej bola upravovaná a novo zaklenutá aj svätyňa a zrejme aj samotná loď. Osvetlenie interiéru bolo riešené dvoma oknami s polkruhovým záklenkom na severnej i južnej strane lode.

Asymetrická podoba polygonálneho presbytéria, ktoré má najužnej strane miesto zalomenia plynulý oblúk spevnený novšími opornými piliermi môže naznačovať prestavbu, ktorú si mohli vynútiť statické problémy spôsobených spádom terénu.

Súčasnú podobu dostal kostolík v roku 1837 v rámci rozsiahlej klasicistickej prestavby, ktorú si vyžiadal zlý stav objektu. Gotická svätyňa a sakristia bola zbúraná a víťazný oblúk zamurovaný. Nový bol vytvorený rozdelením lode približne v polovici. Južná časť novej svätyne bola prehradené drevenou priečkou a premenená na sakristiu.

Zmenšené boli aj okná lode do podoby polkruhových termálnych otvorov. Nové okná rovnakého tvaru boli prerazené aj v západnej a východnej stene objektu.

V tomto období zrejme zadávatelia prestavby - Révaiovci - dali upraviť aj okolie kostolíka a vysadiť lipovú alej ku kostolíku, ktorá sa sčasti zachovala dodnes.

Históriu stavby pomohol objasniť archeologický výskum, ktorý sa v jej okolí realizoval v rokoch 1966 - 70. V rámci neho boli odkryté zvyšky troch zaniknutých svätýň a krypty. Pri výskume sa našli aj gotické plechové dvere vedúce pôvodne do sakristie, ako aj sekundárne použité kamenné članky z ranogotickej etapy (napr. časti kamennej kružby okna i rebier klenby).

V roku 2011 bolo upravené okolie kostolíka a osadená informačná tabuľa s podrobnými informáciami o lokalite. Práce realizovalo Diadém - Združenie záchrany hradu Blatnica.

Sebeslavce sa okrem tejto sakrálnej stavby preslávili objavom bohato vybavenej mohyly bojovníka z predveľkomoravského obdobia, v ktorej sa našiel okrem iného aj honosný meč karolínskej proveniencie. Keďže v dobe objavu boli Sebeslavce už súčasťou obce Blatnica, dostala kultúra tohto obdobia názov blatnicko-mikulčický horizont.

Taktiež pomenovanie osady ako "terra Scebeslou" - Sebeslavova zem, svedčí o veľmi starom pôvode, podľa niektorých odborníkov až o 9. storočí, pričom malo byť odvodené od mena miestneho veľmoža - Sebeslava.   

GPS: 48.951197376, 18.946588039

Zdroje:
- Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, okres Martin. PÚ SR a Slovart, Bratislava 2012.
- http://hradblatnica.sk

- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 4104).

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu