Spišský Štvrtok - gotická kaplnka

Patrocínium: Nanebovzatia Panny Márie

Vznik: polovica 14. storočia

Poloha: prístavba kostola vo vyvýšenej polohe na okraji obce

Historický región: Spiš

Stručný popis: dvojpodlažná gotická kaplnka s polygonálnym východným uzáverom a sústavou vonkajších oporných pilierov

História
Reprezentatívnu kaplnku postavili ako bočnú prístavbu farského Kostola sv. Ladislava niekedy okolo polovice 15. storočia na základe viedenských vzorov, pričom za autora plánu sa považuje známy architekt Hans Puchspaum. Staviteľom bol podľa posledných výskumov zrejme rod Thurzovcov. Krátko po dokončení bola stavba vyzdobená nástennými maľbami, z ktorých je dodnes viditeľný výjav Ukrižovania v exteriéri južnej steny.
Súčasnú podobu dostal objekt pri neogotickej prestavbe v rokoch 1899–1901, ktorá sa významným spôsobom dotkla interiéru i exteriéru stavby a doteraz sťažuje presnejšiu slohovú analýzu.

Zaujímavosti
- Kaplnka predstavuje jednu z najkrajších ukážok gotickej sakrálnej architektúry na území Slovenska, pri ktorej sa naplno uplatnili základné prvky gotiky – maximálne odľahčenie hmoty stavby, hra so svetlom a vertikalizmus.
- Kaplnka vychádza z typu Sainte Chapelle a je štýlovo blízka Dómu sv. Štefana vo Viedni. Spolu s kaplnkou pri františkánskom kostole v Bratislave a južnou kaplnkou pri Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule (ktorej bola predlohou) predstavujú najhodnotnejšie ukážky tohto typu.
- Kostol s kaplnkou sú jednou z dominánt krajiny v tejto časti Spiša a vďaka vyvýšenej polohe sú viditeľné na vzdialenosť niekoľkých kilometrov.
- Kaplnka bola dlhé roky pripisovaná rodu Zápoľských a datovaná do neskoršieho obdobia 60. – 80. rokov 15. storočia (uvádzal sa aj presný rok 1473). Z tohto dôvodu sa zažil aj názov Kaplnka Zápoľských. Výskum M. Novotnej v roku 2002 však prišiel s teóriou, že jej staviteľom boli o niekoľko desaťročí skôr Thurzovci, čomu zodpovedá aj obdobie vzniku plánov kaplnky a podporujú to aj neskoršie písomné zmienky dokladajúce vzťah Thurzovcov k tejto stavbe.
- Kaplnka svojou výškou prevyšuje aj loď Kostola sv. Ladislava, ku ktorému je pristavaná.
- V exteriéri sa striedajú rozmerné okná zdobené kamennými kružbami a oporné piliere s fiálami, baldachýnmi a krabmi.
-  Spodná časť exteriéru je členená menšími oknami a hladkými plochami múru, ktoré podľa všetkého niesli maliarsku výzdobu. Z nej sa sčasti zachoval obraz Ukrižovaného Krista s Pannou Máriou a sv. Jánom, datovaný do obdobia okolo polovice 15. storočia. Maľba bola vyhotovená technikou secco a pri obnove v roku 1901 bola rozsiahlo premaľovaná. Zvyšky nástenných malieb boli zachytené aj v interiéri.
- Interiér kaplnky je rozdelený do dvoch podlaží  - horné tvorí oratórium a dolné, sčasti pod úroveň terénu zapustené, bolo určené zrejme ako pohrebná krypta.
- Oratórium nesie vnútri bohatú výzdobu v podobe prepracovanej klenby parlérovského typu podopieranej prístennými príporami, ktoré v hornej časti dopĺňajú hlavicové vlysy a v strednej časti baldachýnové sochy (dnes neogotické). Plochy pod oknami členia slepé arkády.
- V západnej časti oratória sa nachádza bohato zdobená empora, pod ktorou je priestor zaklenutý sieťovou klenbou, ktorá sa v strede zbieha do akéhosi vysutého svorníka.
- Spodné podlažie je zaklenuté nízkou hviezdicovitou klenbou s ojedinelým stredovým rebrom, ktorá dosadá na valcové podpory pri stenách.
- Stredoveké kostolíky sa zachovali aj v okolitých obciach Jánovce, Hrabušice a Dravce

Súčasný stav
Kaplnka je súčasťou farského chrámu Rímskokatolíckej cirkvi v Spišskom Štvrtku a na vyžiadanie je prístupná aj turistom. Je v pomerne dobrom stave. Navštívili sme ju v máji 2013 a 2015.

Bohoslužby: -

Praktické informácie
Obec Spišský Štvrtok leží pri hlavnej ceste z Popradu do Levoče, resp. Spišskej Novej Vsi. Kostol s kaplnkou je vďaka vyvýšenej polohe zďaleka viditeľný. Stojí v prístupnom areáli hneď vedľa budovy farského úradu, ktorý spravujú minoriti. Kontakt na farský úrad: 053/ 4598 400.
GPS: 49.002523128, 20.463060737

Literatúra:
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Togner, M. - Plekanec, V.: Stredoveká nástenná maľba na Spiši. Arte Libris - Plekanec & Haviar, Bratislava 2012.
- Dvořáková, V. - Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku. Odeon/Tatran, Praha/Bratislava 1978.
- Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika. Lúč, Bratislava 2001.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 2741).
- Podolinský, Š.: Gotické kostoly - vidiek. Dajama, Bratislava 2010.

Web
- http://stvrtok.minoriti.sk
- www.arslexicon.sk/kaplnka-nanebovzatia-panny-marie

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu