Trnava - Kostol sv. Heleny

Patrocínium: sv. Heleny

Vznik: cca koniec 13. storočia

Poloha: v meste na južnom okraji pešej zóny

Stručný popis: tehlový gotický kostolík s polygonálnym presbytériom, severnou sakristiou a pristavanou severnou vežou a severnou a južnou kaplnkou

História
Kostol postavili v súčasnom rozsahu lode a polygonálneho presbytéria niekedy koncom 13. storočia, prípadne na začiatku 14. storočia. Išlo o špitálsky kostol benediktínov postavený s obytnými budovami pri trnavskej Dolnej bráne. Polygonálne presbytérium bolo od počiatku zaklenuté gotickou rebrovou klenbou, ktorú podopierali vonkajšie oporné piliere, loď mala zrejme plochý strop.
Už krátko po dostavbe, v priebehu 1. polovice 14. storočia postavili pri severnej strane svätyne štvorcovú sakristiu, pričom do jej západnej steny zakomponovali aj starší oporný pilier na úrovni víťazného oblúka. Ďalší oporný pilier na úrovni východnej steny sakristie bol naopak úplne odstránený.
Niekedy v období druhej polovice 14. storočia až začiatkom 15. storočia získal kostolík dnešnú siluetu, keď mu pribudla severná veža. Tú opreli stavitelia o severný múr presbytéria a východný múr sakristie. Prvé dve podlažia majú štvorcový pôdorys, vrchné podlažie je už osemboké. Do tejto stavebnej etapy sa datuje aj úprava západného priečelia lode s dodnes zachovanou trojdielnou edikulou.
V roku 1424 mešťania zabrali a sčasti aj zničili zničili pomerne rozsiahle majetky a objekty, ktoré patrili špitálu, ktorý tak prestal existovať. Tieto okolnosti podrobne opisuje listina spísaná v roku 1490, pričom celková škoda, ktorú utrpeli trnavskí benediktíni, bola vyčíslená na vyše 4 000 zlatých.
Niekedy na prelome 15. a 16. storočia bol do severnej steny presbytéria osadený nový neskorogotický portál do sakristie. Tá bola zrejme v tomto období zaklenutá valenou klenbou. Taktiež okná presbytéria (minimálne to východné) boli zväčšené.
Významnou z hľadiska stavebného vývoja bola aj prestavba v prvej polovici 17. storočia, pri ktorej sa ešte s  zmiešali renesančné a barokové prvky. Loď dostala murovanú klenbu, pričom podľa všetkého došlo aj k zvýšeniu obvodových múrov lode a presbytéria. V západnej časti lode postavili novú tribúnu, pričom priestor pred ňou bol osvetlený novými oválnymi oknami na severnej i južnej strane. Západné priečelie dostalo nový vstup. Priestor sakristie bol zväčšený o podvežie odstránením jej východnej steny. Zrejme v tejto etape boli tiež vybudované bočné kaplnky zo severnej a južnej strany lode.
V roku 1683 vznikol pri obsadení mesta kuruckými oddielmi požiar, ktorý podľa všetkého zasiahol aj špitálsky kostolík a zničil jeho zastrešenie. To bolo ešte koncom 17. storočia obnovené, pričom krov z tohto obdobia sa zachoval dodnes.
Menšie úpravy sa realizovali aj koncom 19. storočia a v 20. rokoch 20. storočia. V roku 1994 a 2009 sa realizovali čiastkové výskumy, ktoré podstatným spôsobom spresnili historicko-architektonický vývoj stavby a tiež aj dobu jej vzniku.

Zaujímavosti
- Kostolík predstavuje asi najautentickejšie zachovanú sakrálnu stavbu - súčasť stredovekého špitálu na našom území.
- Patrí do skupiny tehlových stavieb Trnavy a blízkeho okolia, ktoré sa stavali od druhej polovice 13. storočia.
- Špitál viedli benediktíni, ktorí prišli do Trnavy zrejme už na konci 13. storočia. Je dosť možné, že sa usadili už pri stojacom kostolíku, čo by vysvetľovalo aj dvojité patrocínium súvisiace s kostolom a špitálom. Zasvätenie sv. Helene sa prvý raz spomína až koncom 15. storočia, pričom špitálske kostolíky niesli patrocínium skôr sv. Alžbety (Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Nová Baňa). Samotný špitál sa v roku 1480 spomína ako Špitál sv. Kríža.
- Z gotickej stavby sa zachovali obvodové múry lode, presbytéria, sakristie a veža. Pôvodná je tiež rebrová klenba so svorníkmi v presbytériu.
- Z prvej stavebnej etapy sa zachovali dve štrbinové okná na severnej strane presbytéria, ktoré boli prekryté prístavbou sakristie a veže. Dolná časť pôvodných úzkych okien na zvyšných stenách presbytéria bola prezentovaná pri obnove v 90. rokoch minulého storočia.
- V interiéri presbytéria bola odkrytá pôvodná sedília a odkladacia nika s lomeným oblúkom. Ďalšia nika neznámeho určenia sa nachádza na pôvodne severnej exteriérovej fasáde presbytéria, dnes v priestore sakristie.
- Podvežie severnej veže bolo prístupné hneď troma gotickými portálmi - dvoma z exteriéru zo severnej a východnej strany a jedným z priestoru presbytéria. Portál na východnej strane bol neskoršie sčasti zamurovaný a premenený funkčne na okno. Portál spájajúci podvežie s presbytériom bol zamurovaný úplne.
- Unikátnym prvkom je gotická trojdielna edikula na západnom priečelí nad mladším vstupom zo 17. storočia. Jej spodnú časť tvorí kamenná profilovaná rímsa, ktorá nesie stupňovito usporiadané striešky zdobené kružbou v tvare mníšky. Edikula niesla pôvodne figurálnu maliarsku výzdobu v podobe postáv bližšie neurčených svätíc v bočných nikách, ktoré dopĺňala plastika v strednej vyvýšenej nike, pričom plocha za ňou bola zdobená motívom svätožiary. V súčasnosti sa vo všetkých troch nikách nachádzajú plastiky svätíc - po stranách ide o sochy z 18. storočia, v strede sa nachádza dnes už kópia gotickej plastiky sv. Heleny z obdobia po roku 1400. Vzhľadom na jej rozmery však nie je pôvodná.
- Na západnom priečelí bola odkrytá menšia nika, ktorej zadnú stenu zdobila maľba Bolestného Krista (Vir Dolorum).
- V presbytériu sa zachovalo kamenné gotické pastofórium zdobené fiálami.
- Súčasťou vybavenie kostolíka bola aj kamenná svätenička s polguľovou kupou na podstavci.
- Vydavateľstvo Mgr. Štefan Pösinger - SVAP vydalo papierový model kostolíka v mierke 1:200 - http://www.papierovy-modelar.sk/Kostol%20Sv.%20Heleny?filter_name=KOstol....
- Stredoveké stavby sa nachádzajú aj v samotnej Trnave (dóm, Kostol sv. Michala, románsky karner) i v obci Hrnčiarovce nad Parnou.

Súčasný stav
Kostol patrí pod farnosť Rímskokatolíckej cirkvi Trnava - sv. Mikuláša. Od roku 2010 chrám využívajú aj veriaci gréckokatolíckej Farnosti sv. Lukáša. Kostolík je relatívne dobrom stave. Navštívili sme ho v júni 2011, júli 2016 a januári 2018.

Bohoslužby: každý deň v týždni, v nedeľu o 8.00 a 10.00 hod.

Praktické informácie
Kostolík stojí na južnom okraji pešej zóny pri križovatke ulíc Hlavná a Dolné bašty. Kostol stojí v oplotenom areáli. Kontakt na farský úrad: 033/ 593 10 81.
GPS: 48.374028132, 17.587453723

Literatúra
- Gojdič, I.:
Výsledky čiastkového pamiatkového výskumu Kostola sv. Heleny v Trnave. In: Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja, č. 13. KPÚ Trnava 2010, str. 35 - 44. Dostupné v elektronickej podobe
- Oriško, Š.: Špitálsky kostol sv. Heleny v Trnave (príspevok k poznaniu stredovekého vývinu kostola). In: Archaeologia historica. 2000, roč. 25, č. [1], s. 245-252. Dostupné v elektronickej podobe
- Oriško, Š.: K novším nálezom stredovekej nástennej maľby v Trnave. In: Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja, č. 13. KPÚ Trnava 1997, str. 3 - 8. Dostupné v elektronickej podobe
- Oriško, Š.: Poznámky k výskumu románskych krstiteľníc. In: Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja, č. 4. KPÚ Trnava 2001, str. 45 - 50. Dostupné v elektronickej podobe
- Rábek, V.: Erhard Modrer z Trnavy a Kremnice – počiatky rodu. Modelová analýza premeny meštianskych elít v stredovekom Uhorskom kráľovstve. In: Mesto a dejiny / Košice : Univerzita Praha J. Šafárika v Košiciach, 2018, str. 75 - 93. Dostupné v elektronickej podobe
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3. Bratislava, Obzor 1969.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5684).

Web
- http://faratrnava.sk/kostoly/kostol-sv-heleny/
- http://trnava.grkatba.sk/o-farnosti/
- http://www.virtualtravel.sk/sk/panorama/trnavsky-kraj/trnava/historicke-...
- http://www.dokostola.sk/kostol/kostol-sv-heleny-helenka

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu