Kostol v Háji bol trojloďový už v stredoveku

Kostol sv. Kozmu a Damiána v turčianskej obci Háj má za sebou bohatšiu stredovekú históriu, než sa dosiaľ predpokladalo. Najnovší výskum preukázal, že k vybudovaniu dnešného trojlodia došlo ešte v období gotiky a nie až v druhej polovici 17. storočia.

Kostol vznikol pôvodne koncom 13. storočia alebo začiatkom 14. storočia ako ranogotické jednolodie s kvadratickým presbytériom zaklenutým rebrovou krížovou klenbou a zrejme aj severnou sakristiou. V interiéri bol vyzdobený nástennými maľbami zachytávajúcimi život Ježiša Krista.

Ešte v gotickom období (okolo roku 1454) došlo podľa všetkého z kapacitných dôvodov k značnému rozšíreniu stavby. Južné steny lode i presbytéria spolu s nadväzujúcimi časťami západného priečelia a východnej steny presbytéria boli zbúrané, aby sa mohla zväčšiť šírka stavby. Jednolodie sa tak zmenilo na trojloďový priestor, pričom z pôvodnej stavby sa zachovala severná stena lode (dnes severnej bočnej lode), severná stena presbytéria, ako aj severná cca polovica šírky súčasného západného priečelia a šírky súčasnej východnej steny presbytéria.

Uprostred nového západného priečelia bol umiestnený portál s lomeným oblúkom, v novej južnej stene lode bol vytvorený ďalší vstup v podobe sedlového portálu. Je pravdepodobné, že tieto portály pochádzali z pôvodnej ranogotickej stavby a boli takto sekundárne použité.

Prestavbe padla za obeť aj rebrová klenba v presbytériu, ktorú v celom kostole nahradil rovný strop. Niekoľko článkov tejto klenby so zvyškami maliarskej výzdoby sa našlo zamurovaných v opornom pilieri západnej steny pod chórom. Vo východnej stene presbytéria bolo vytvorené pastofórium s drevenými kovanými dvierkami. Vymurovaná bola aj nová menza v centrálnej časti presbytéria s kamennými článkami v hornej časti.

Súčasnú podobu začal nadobúdať kostol v neskororenesančnom období (zrejme 1671), kedy k západnému priečeliu pristavali vežu.

Neskôr v priebehu 18. stor (pravdepodobne 1720) bol interiér zaklenutý krížovou klenbou. Priestory interiéru sú medzilodnými arkádami s jedným nosným stĺpom medzi hlavnou a bočnými loďami predelené na tri lode, zaklenuté krížovou klenbou s mierne vystupujúcimi hrebienkami. Kostol mal v tomto období drevenú emporu v tvare písmena U, ktorá vypĺňala okrem západnej steny aj celé bočné lode.

V neskoršom období (okolo 1830) bola pristavaná južná sakristia a pôvodná severná bola zbúraná. Koncom 19. stor. bola drevená empora rozobraná a nahradená súčasnou drevenou emporou situovanou len na západnej stene kostola, ktorá je podopretá samostatnými murovanými stĺpmi.

esteban

Za informácie ďakujeme Mgr. art. Adriánovi Giačovi.

Rubrika: Aktuality