Michelstadt-Steinbach (DE)

Jednou z najvýznamnejších a najlepšie zachovaných karolínskych stavieb nielen v Hessensku ale celom Nemecku je tzv. Einhardova bazilika v Steinbachu, dnes časti mesta Michelstadt. Jej dnešná podoba poskytuje veľmi pekný obraz o vzhľade sakrálnej architektúry v 9. storočí.

Trojloďovú baziliku postavili zrejme v rokoch 823 až 827. Staviteľom bol Einhard, významný vzdelanec a radca na cisárskom dvore Franskej ríše, ako aj životopisec cisára Karola Veľkého. Tomu daroval Steinbach v roku 815 cisár Ľudovít I. Pobožný.

Bazilika mala typickú trojloďovú dispozíciu s priečnou loďou na východnej strane a trojicou polkruhových apsíd. Na západnej strane sa nachádzali tri predsiene, pričom tá stredná bola širšia a asi aj vyššia ako bočné. Bočné lode oddeľoval od hlavnej rad arkádových oblúkov nesených hranolovými piliermi. Pod východnou časťou baziliky bola vybudovaná rozsiahla krypta. Tá sa mala podľa všetkého stať miestom posledného odpočinku Einharda a jeho manželky Immy a tiež miestom uloženia relikvií sv. Marcelína a sv. Petra, mučeníkov zo začiatku 4. storočia, ktoré boli prenesené z Ríma.

Relikvie, ktorým Einhard prikladal veľký význam, sa do Steinbachu dostali koncom roka 827, no už o pár mesiacov boli prenesené do Seligenstadtu, ktorý tiež patril Einhardovi. Až tam sa mali stať zdrojom zázrakov, čo viedlo k rozhodnutiu postaviť za účelom ich uloženia ešte väčšiu baziliku.

Tento krok viedol k poklesu významu baziliky v Steinbachu, ktorá po smrti Einharda v roku 840 prešla do majetku kláštora v Lorschi. Predstavení kláštora však sem poslali mníchov až v roku 1073. So vznikom tunajšieho prepošstva je spojená obnova baziliky a postavenie obytnej budovy severnej od nej.

V druhej polovici 12. storočia bazilika prešla významnými zmenami. V roku 1168 bola zo severnej strany pristavaná prízemná sakristia. Následne, v roku 1182, predĺžili stavbu západným smerom o dvojvežové priečelie s reprezentatívnym ústupkovým portálom. Pred ním vybudovali rajský dvor.

V roku 1230 došlo k zmene postavenia tunajšej kláštornej komunity z prepošstva na konvent. V nasledujúcich troch storočiach prestála bazilika bez významnejších úprav. V tomto období sa stala miestom posledného odpočinku viacerých členov šľachtického rodu z neďalekého Erbachu.

Počas reformácie, v roku 1535, gróf Eberhard XI. z Erbachu zrušil kláštor a premenil ho na špitál. V roku 1568 došlo k zbúraniu severnej bočnej lode, pričom stavebný materiál bol použitý na vybudovanie druhého podlažia nad severnou sakristiou. Ďalší veľký zasah do stavby sa udial v rokoch 1587 - 1588, kedy bolo odstránené západné dvojvežové priečelie a nahradené súčasným jednoduchým.

V nasledujúcich stotočiach zanikla aj južná loď spolu s južnou časťou transeptu a južnou apsidou. V 18. a 19. storočí už bazilika slúžila grófom z Erbachu ako sklad loveckého náčinia. To sa už nachádzala v zlom stave, ktorý vyvrcholil v roku 1855, kedy sa zrútila veľká časť hlavnej apsidy. Našťastie však bola v krátkom čase zrekonštruovaná do pôvodnej podoby.

Zlom vo vnímaní baziliky nastal v roku 1873, kedy Georg Schäfer preukázal, že ide o stavbu z 9. storočia, ktorú spomína Einhard vo svojich písomnostiach. Tá bola dovtedy považovaná za zaniknutú. V nasledujúcich desaťročiach sa preto stala objektom rozsiahlych výskumov.

V roku 1967 prešiel objekt do vlastníctva spolkovej krajiny Hessensko, čo sa stalo podnetom pre rozsiahlu obnovu baziliky v rokoch 1972 - 1973. S cieľom zlepšiť jej statiku boli novo vymurované bočné lode.

V súčasnosti slúži bazilika a priľahlý areál ako múzeum, pričom v románskej sakristii je umiestnená menšia expozícia o dejinách objektu. V lodi so zamurovanými arkádami je umiestnených viacero náhrobných kameňov, ako aj zdobený tympanón románskeho portálu. Pätky tohto portálu sú odkryté v pôvodnej pozícii po stranách súčasného západného vstupu.

Juhovýchodne od baziliky je umiestnený model baziliky v jej predpokladanej karolínskej podobe. Severne od baziliky sú prezentované základy mladších prístavieb. Prístupná je aj rozsiahla krypta v pôdoryse kríža.

Z karolínskeho obdobia sa do dnešných dní zachovala predovšetkým hlavná loď so zamurovanými arkádami a bazilikálnymi oknami spolu s centrálnym chórom a časťou múrov hlavnej apsidy. Pôvodná je aj severná časť transeptu a severná apsida spolu s kryptou. Z maliarskej výzdoby je fragmentárne zachovaný ozdobný viacfarebný pás vedúci nad oknami hlavnej lode po celom obvode lode.

Z románskeho obdobia pochádza okrem severnej sakristie aj západná časť dnešnej lode zo zvyškami portálu a drevený krov nad loďou z roku 1168. Ide o jednu z najstarších zachovaných konštrukcií tohto typu v celom Nemecku. Z detailov ide o portál zo severného transeptu do sakristie či zvyšky nástenných malieb na zachovaných častiach hlavnej apsidy. Gotické obdobie pripomína portál s lomeným oblúkom v múre, ktorým oddelili priestor centrálneho chóru a severného transeptu.

Zdroje:
- Ludwig, T.: The Einhard basilica in Michelstadt-Steinbach. Short Guide 16. Edition der Verwaltung der Staatliche Schlösser und Gärten Hessen, Regensburg 2003.
- http://www.medievalhistories.com/einhards-basilica-in-michelstadt/
- https://en.wikipedia.org/wiki/Einhard

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu