Banská Štiavnica - karner

Patrocínium: sv. Michala

Vznik: cca prvá tretina 13. storočia

Poloha: v areáli mestského hradu

Historický región: Hont

Stručný popis: dvojpodlažný neskororománsky karner - rotunda, tvorený spodnou kostnicou a vrchnou kaplnkou s východnou apsidou

História
Karner vznikol pri pôvodne farskom kostole - románskej bazilike - niekedy v priebehu prvej tretiny 13. storočia ako typická stavba tohto typu s vrchnou kaplnkou a spodnou kostnicou. Kaplnka mala pôvodne rovný strop, kostnica bola zaklenuté murovanou klenbou s masívnymi neskororománskymi rebrami obdĺžnikového prierezu. 
V 14. storočí zaklenuli kaplnku rebrovou klenbou, po ktorej dnes zostali len spodné časti rebier a konzoly. Už v tomto období vyzdobili interiér vrchnej kaplnky nástennými maľbami. Ďalšie maľby pribudli aj v 15. storočí.
Veľké úpravy sa realizovali v 16. storočí v súvislosti s prestavbou celého areálu na protitureckú pevnosť. Klenby kaplnky i apsidy boli strhnuté a celý karner bol začlenený do opevnenia (možno sa tak stalo už v priebehu 15. storočia), pričom k nemu pripojili polkruhovú baštu. kvôli tomu prerazili vstup z kaplnky do bašty a tiež strieľňu vo východnej stene apsidy.
Niekedy v 18. či 19. storočí bol dokonca priestor lode oddelený od apsidy tehlovým múrom, ktorý neskoršie odstránili.

Zaujímavosti
- Karner spolu s podobným objektom v Kremnici patrí medzi pekné ukážky tohto typu sakrálnych stavieb v stredoslovenskej banskej oblasti.
- Predovšetkým spodné podlažie sa zachovalo v pôvodnej podobe so zaklenutím na stredový pilier. Podobné riešenie je zdokumentované pri nedávno objavenom karneri v Trnave, kde objavili zvyšky centrálneho nosného stĺpu.
- Masívna rebrová klenba s typickými štvrťvalcovými konzolami je typickým znakom neskororománskeho staviteľstva v stredoslovenskej banskej oblasti a stretávame sa s ňou aj vo farskom kostole v Banskej Štiavnici, v Dobrej Nive či Babinej.
- Kruhová loď má priemer 800 cm a apsida 420 cm. Múry sú hrubé 100 - 105 cm.
- V hornej kaplnke sa zachovali dve štrbinové okná (v južnej stene lode a vo východnej stene apsidy) a dva jednoduché portály na severnej a západnej stene lode.
- Gotický sloh je zastúpený zvyškami rebrovej klenby s konzolami v lodi, ako aj južným oknom apsidy zdobeným bohatou kamennou kružbou.
- V kaplnke sa zachovali gotické nástenné maľby datované do polovice 14. storočia a do druhej polovice 15. storočia. 
- Medzi portálmi sa nachádza osadený renesančný, bohato zdobený kamenný rám, v ktorom bol pôvodne osadený reliéf alebo doska s nápisom, dnes už stratené.
- Neďaleko karnera stojí pôvodne románska bazilika zo začiatku 13. storočia prestavaná v neskorej gotike na halové trojlodie a v 16. storočí na protitureckú pevnosť.
- Viaceré stredoveké sakrálne stavby sa zachovali aj priamo v Banskej Štiavnici. Okrem románsko-gotickej stavby bývalého farského kostola je to súčasný farský kostol, Kostol sv. Kataríny, zvyšok špitálskeho Kostola sv. Alžbety, Kostol PM Snežnej a zvyšky hradnej kaplnky na Glanzenbergu. Zaujímavé kostolíky z románskeho obdobia sa nachádzajú aj v susedných obciach Ilija a Banská Belá.

Súčasný stav
Karner tvorí súčasť Starého zámku a je jednou z jeho expozícií prístupnou v rámci prehliadky múzea. Je v pomerne dobrom stave. Navštívili sme ho v novembri 2016 a júni 2017.

Bohoslužby: nie

Praktické informácie:
Starý zámok s karnerom spravuje Slovenské banské múzeum sídliace v Banskej Štiavnici. Je otvorený celoročne a vstupné je 3, resp. 4 eurá na dospelú osobu. Bližšie informácie na stránke múzea. Fotografovanie je spoplatnené.
GPS: 48.45934797, 18.891377449

Literatúra:
- Vančo, M.: Stredoveké rotundy na Slovensku. Chronos, Bratislava 2000.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Praha-Prešov, Československá grafická únie 1937.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1. Bratislava, Obzor 1967.
- Togner, M.: Stredoveká nástenná maľba na Slovensku. Tatran, Bratislava 1988.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5H39).

Web:
- www.muzeumbs.sk/stary-zamok
- www.slovakiana.sk
- www.arslexicon.sk

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu