Veľký Šariš - kaplnka

Patrocínium: sv. Kunhuty

Vznik: po roku 1544

Poloha: v obci pri futbalovom ihrisku 

Stručný popis: neskorogotická jednoloďová kaplnka s kvadratickým záverom presbytéria a západnou strešnou vežičkou

História
Kaplnku postavili v areáli kláštora augustiniánov niekedy po roku 1544 s využitím múru staršej stavby. Ten tvorí spodnú časť západnej steny objektu. Pri výstavbe využili architektonické články z ranogotického obdobia pochádzajúce zrejme zo zničeného kláštorného Kostola sv. Stanislava.
V roku 1599 došlo k oprave stavby, o čom svedčí letopočet na východnej fasáde. Financoval ju podľa všetkého šarišský župan František Deršfi de Zerdahelyi.
V priebehu búrlivého 17. storočia kaplnka slúžila istý čas ako sýpka, pričom v tejto súvislosti bola aj stavebne upravená (rozdelená na dve podlažia a spodné časti okien zamurované).
Niekedy po roku 1769 bola stavba opätovne upravená pre liturgické účely, pričom bolo odstránené vstavané podlažie. Kaplnka dostala aj novú strechu pokrytú šindľom. V roku 1904 nahradili šindle plechovou krytinou.
Rozsiahla oprava sa uskutočnila v roku 1965, vďaka ktorej sa podarilo "sprevádzkovať" kaplnku pre občasné bohoslužby a púte. Nebola však urobená v súlade s predstavami pamiatkarov. V posledných rokoch sa obnovili snahy o záchranu schátranej stavby, v rámci ktorých sa tu realizovali aj odborné výskumy (2010 - 2011). Tie pomohli objasniť stavebný vývoj objektu.

Zaujímavosti
- Kaplnka stojí na netradičnom mieste - pri futbalovom ihrisku.
- Až donedávna bola kaplnka považovaná za ranogotickú stavbu, presbytérium nedostavaného kláštorného kostola.
- Toto datovanie sa odvíjalo od podoby a výzdoby rebier a hlavíc prípor klenieb či ostení okien. Najnovší výskum ukázal, že boli použité sekundárne zo staršej stavby.
- Pre zmenu doby vzniku kaplnky bol rozhodujúci výskum západného priečelia stavby, ktorý preukázal, že dolná časť muriva je staršia. Dendrochronologické datovanie brvna oddeľujúceho staršie a novšie murivo stanovilo čas zoťatia stromu na roky 1543/1544.
- Patrocínium sv. Kunhuty je na Slovensku jediné.
- Kaplnka nemá žiadne okná na južnej stene "lode", naopak jedno sa nachádza netradične na severnej strane.
- Priestor lode a svätyne nie je oddelený víťazným oblúkom, iba jednoduchými rebrami klenby.
- Hlavice prípor nesúce klenbu sú zdobené rastlinnými motívmi - listami dubu a viniča.
- V južnej stene sa nachádza nika v tvare mníšky.
- V západnej stene je osadený gotický portál.
- Stredoveké kostoly sa nachádzajú v samotnom Veľkom Šariši (farský kostol), Prešove či Župčanoch. 

Súčasný stav
Kaplnka patrí pod miestnu farnosť Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne zlom stave. Navštívili sme ju v apríli 2014, dovnútra sme sa nedostali.

Bohoslužby: nie

Praktické informácie
Mesto sa nachádza cca pár kilometrov severozápadne od Prešova. Kaplnka stojí vo východnej časti mesta pri futbalovom ihrisku. Nachádza sa v oplotenom areáli. Kontakt na farský úrad: 051/ 7762329.
GPS: 49.04239373, 21.188700199

Literatúra:
- Petranská, D.: Kaplnka sv. Kunhuty vo svetle nových výskumov. In: Moje mesto Veľký Šariš. Vydavateľstvo Anna Nagyová, Prešov 2013.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Miroššayová, E. - Karabinoš, A.: Kláštor augustiniánov vo Veľkom Šariši. In: Pamiatky a múzeá, roč. 2005, č. 2, str. 18 - 24.
- Súpis pamiatok na Slovensku III. Obzor pre SÚPSOP, Bratislava 1969.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5D05).

Web
- http://korzar.sme.sk/kaplnka-sv-kunhuty-vo-velkom-sarisi
- www.archeol.sav.sk/2010_velky_saris_kaplnka_sv_kunhuty

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu