4. zastavenie - Ježiš sa stretá so svojou matkou

PETROVA LEHOTA - Ďakujem, teta.

Dlho som pri tomto zastavení premýšľať nemusela. Babinka z Petrovej Lehoty. Mária je matkou nás všetkých, to počúvame pomerne často. Ale ja som mala tú česť stretnúť babinku nás všetkých. Úžasnú, krehkú, babičkovskú. Obyčajné čakanie na autobus, ktoré sa zmenilo na ohromujúcu skúsenosť.

Starenka sediaca na lavičke, ktorú som nechcela obťažovať svojou prítomnosťou a tak som sa zdvorilo držala bokom. Pár slov, pozývajúce gesto - tak úprimné, že v okamihu zbúralo všetky hradby. Len niekoľko minút stačilo, aby sa naše zdanlivo cudzie duše okamžite prepojili. Svojou bezprostrednosťou, prirodzenou pokorou a tichou vďačnosťou mi nemohla nebyť blízka. Bola a ostane mojou. Náhodne stretnutie? Možno. Alebo pohladenie od našej babinky, ktorá aj v nebi presne vedela, čo práve potrebujem.

Láska matky. Nie je náhoda, že je súčasťou tejto bolestnej cesty. Matka miluje bezhranične, ale nie bezhlavo. Vie, že sú utrpenia, ktorými si jej dieťa musí prejsť, aby mohlo dozrieť a porozumieť životu.
Nie je to náhoda, že práve mama nás učí povedať Ďakujem. Obyčajné slovo, ktoré skrýva nesmierne veľa. Robí z povinnosti radostnú službu. Tak rada by som vzala späť čas a dostala ešte možnosť povedať svojej babinke ďakujem. Za tie každodenné maličkosti, ktoré som prijímala ako samozrejmosť. Aj za tie veľké veci, ktoré som vnímala ako maličkosti.

Prosím, aby som nikdy nezabúdala na vďačnosť a aby neostalo iba pri slove...