Krížová cesta po kostolíkoch
Úvod
Mám rada krížové cesty. Nemyslím tie životné, ale pôstne zamyslenia, meditácie, modlitby - nech to nazveme alebo prežívame každý, ako chceme. Kým iné hromadné duchovné záležitosti, do ktorých sa zapájam predovšetkým z úcty k tradícii, ako pozdrav do neba milovanej babinky alebo ich vnímam ako obetu či úmysel, krížová cesta je čímsi oveľa prirodzenejším. Každá modlitba, ak chcete pobožnosť, sa môže v pokoji duše stať viac než zvykom či povinnosťou, spravidla však musím vedome a cielene na tomto stave pracovať. Hľadať k nemu cestu. Krížová cesta si nájde cestu ku mne. Bez sústredenia, hľadania a umelej motivácie.
V pôstnom období (občas aj mimo neho) si zvyknem v kostolíkoch či pri nich prechádzať tamojšiu krížovú cestu. Môj priestor je totiž omnoho veľkorysejší, keďže ma nezaťažujú žiadne profesionálne povinnosti. Prechádzam po rozmanitých znázorneniach Ježišovej poslednej pozemskej púti. Či už na stenách kostolov alebo v malých kaplnkách, výklenkoch v obranných múroch a nechám ich nech rozmýšľajú miesto mňa. Nehľadám ich význam. On si nájde mňa. To je to úžasné.
Krížová cesta je totiž o živote. O Ježišovi - človeku. Ľudská, skutočná. Žiadne prázdne, vzletné frázy, extatické výjavy. Ani výzvy, apely a varovania. Je smutnou pravdou, že neraz sa počas kázne cítim skôr ako na lavici obžalovaných. Miesto povzbudenia - výčitky. Ale teraz počúvam len ozvenu vlastného vnútra.
Väčšinu svojho doterajšieho života som prežila ako, povedzme, ateista. Či možno skôr papierový kresťan. Neviem, či som verila, neverila - jednoducho som to neriešila. Ale keby ste mi vtedy porozprávali príbeh krížovej cesty, snáď možno pozmenili mená postáv, aby som vôbec dala šancu vášmu rozprávaniu, bola by som sa v ňom našla rovnako.
Nerozmýšľam. Len tak listujem vo svojom živote a duši. Od zastavenia k zastaveniu. Fyzicky - ak sa to dá, alebo len v predstavách, ako to kostolík alebo už len takmer nebadateľné spomienky naň umožňujú.
V nasledujúcich slovách by som chcela vzdať úctu kostolíkom, ľuďom, Bohu, modlitbe, všetkým tým chvíľam, ktoré ich priniesli. Nie v kostolíkoch hľadať zastavenia, ale v zastaveniach kostolíky. Tak, ako to vtedy bolo.
1. zastavenie - Ježiš je odsúdený na smrť
2. zastavenie - Ježiš berie kríž
3. zastavenie - Ježiš prvýkrát padá pod krížom
4. zastavenie - Ježiš sa stretá so svojou matkou
5. zastavenie - Šimon pomáha Ježišovi niesť kríž
6. zastavenie - Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku
7. zastavenie - Ježiš druhýkrát padá pod krížom
8. zastavenie - Ježiš napomína plačúce ženy
9. zastavenie - Ježiš tretíkrát padá pod krížom
10. zastavenie - Ježišovi zvliekajú šaty
11. zastavenie - Ježiša pribíjajú na kríž
12. zastavenie - Ježiš na kríži zomiera
13. zastavenie - Ježiša skladajú z kríža
14. zastavenie - Ježiša pochovávajú
Alexie
Rubrika: AktualityNové na Apsida.sk
- Fresky v Kostoľanoch pod Tribečom sa najnovšie datujú do čias Štefana I.
- Sedmerovec-Pominovce
- Noc kostolov v roku 2024
- Púť na sviatok sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici 28. apríla 2024
- Pošta vydala známku ruiny kláštora na Veľkej Skalke
- Petrovce
- Reštaurovanie gotického kostola v Plešivci napreduje
- Divín
- Gotická Kaplnka sv. Jakuba sa dočká adekvátnej prezentácie
- Hlasovanie v súťaži o najkrajšiu obnovenú pamiatku