Turčiansky Peter

Patrocínium: sv. Petra

Vznik: najneskôr druhá polovica 13. storočia

Poloha: vo vyvýšenej polohe v obci

Stručný popis: jednoloďový pôvodne ranogotický kostol s kvadratickým presbytériom, západnou vežou, severnou sakristiou a kaplnkami na severnej a južnej strane lode

História
Kostol postavili vo vyvýšenej polohe niekedy najneskôr niekedy v druhej polovice 13. storočia ako jednoloďovú stavbu s kvadratickým presbytériom rovnakej šírky ako loď. V priebehu nasledujúcich desaťročí získal podobu jednolodia s rovno ukončeným presbytériom, západnou predstavenou vežou a severnou sakristiou.
Od roku 1580 sa vo vlastníctve objektu striedali katolíci s evanjelikmi, definitívne pripadol katolíkom v roku 1709. Okolo roku 1625 sa uskutočnila renesančná prestavba, ktorú financoval patrón kostola - rodina Dávidovcov. Počas nej bola zaklenutá loď, sakristia i podvežie a pod presbytériom vybudovali rodinnú hrobku. Zo severnej strany lode pristavali kostnicu. Zrejme v tomto období pribudla na vežu krytá drevená ochodza. V roku 1754 prešiel kostol barokovými úpravami, ktoré sa uplatnili najmä v interiéri.
V roku 1910 bola cibuľovitá strecha veže nahradená súčasným ihlanový tvar. Zásadný vplyv na podobu stavby mala prestavba v rokoch 1946 - 47, keď boli všetky okná, okrem východného na presbytériu, zväčšené. Severná kostnica bola prestavaná na Lurdskú kaplnku Panny Márie, ktorú sprístupnili z lode novo prerazeným vstupom v tvare lomeného oblúka. Tribúna v západnej časti lode bola sprístupnená novým schodiskom.

Zaujímavosti
- Kostol tvorí výraznú dominantu krajiny viditeľnú z veľkej vzdialenosti.
- Pôvod stavby stále nie je úplne objasnený. Do druhej polovice 13. storočia stavbu datuje ranogotická krížová klenba v presbytériu. Na jeho východnej a západnej strane sa však našli stopy po staršej valenej klenbe. Úplne bežná nie je ani svätyňa v šírke lode, ktorá zvyčajne naznačuje neskorší pôvod.
- Najstaršia zmienka o Kostole sv. Petra je z roku 1323, tú však odborníci vzťahujú na staršiu zaniknutú stavbu stojacu medzi Turčianskym Petrom a Trebostovom. Vzhľadom na datovanie stojacej stavby minimálne do druhej polovice 13. storočia však vyvstáva otázka súčasnej existencie oboch stavieb a navyše s rovnakým patrocíniom.
- Zmienka o farárovi z Turčianskeho Petra je z roku 1360 a najstaršia datovaná časť kostola pochádza z roku 1367 (severná pomúrnica).
- Krov kostola z červeného smreka pochádza z obdobia poslednej štvrtiny 15. storočia až začiatku 16. storočia.
- Z ranogotického obdobia pochádza okrem hrubej stavby a krížovej rebrovej klenby vo svätyni sa zachovalo okno na jej východnej strane a portál s lomeným oblúkom vedúci do severnej sakristie.
- Gotický pôvod má aj južný portál do lode a úzke okná na veži.
- Podľa správ z 19. storočia sa v exteriéri stavby nachádzala veľká nastenná maľba sv. Krištofa.
- Virtuálna prehliadka kostola na stránke www.virtualtravel.sk.
- V roch 1788 - 1806 spravovali farnosť františkáni, ktorí postavili novú budovu farského úradu, dodnes stojacu.

Súčasný stav
Kostol slúži ako farský chrám Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave. Navštívili sme ho v júni 2013, k nafoteniu interiéru sme sa nedostali.

Bohoslužby: v utorok a piatok o 17.45 hod., v sobotu o 7.45 hod. a v nedeľu o 9.45 hod.

Praktické informácie
Obec Turčiansky Peter leží cca 6 km juhozápadne od Martina. Kostolík stojí na vyvýšenom mieste v obci. Kontakt na farský úrad: 043/ 41 361 91.
GPS: 49.03091143, 18.888931274

Literatúra:
- Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, okres Martin. PÚ SR a Slovart, Bratislava 2012.
- Suchý, Ľ. - Krušinský, P. - Babjaková, Z. - Ďurian, K.: Historické krovy sakrálnych stavieb Turca. Pre ŽU v Žiline, SvF, Katedru pozemného staviteľstva a urbanizmu vydal Miroslav Cibala KNM, Žilina 2008 (dostupné na internete: http://svf.uniza.sk/timber/download/Historicke_krovy_sak_stav_Turca.pdf).
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 4207).

Web:
- www.turcianskypeter.fara.sk

esteban

Za ochotu a pomoc ďakujeme Števovi M. z Martina.
 

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu