Velehrad (ČR)

Bývalý kláštorný kostol cistercitov vo Velehrade neďaleko mesta Uherské Hradište predstavuje napriek neskorším prestavbám jednu z najhodnotnejších pamiatok neskororománskeho slohu v Česku.

Bazilika Nanebovzatia Panny Márie, sv. Cyrila a Metoda taktiež patrí medzi najvýznamnejšie pútnické miesta v strednej Európe.

Kláštorný areál vybudovali cisterciti niekedy v rokoch 1215 až 1240. Kostol mal podobu reprezentatívnej trojloďovej baziliky s priečnou loďou a 5-apsidovým východným záverom. Išlo o na svoju dobu veľmi veľkú stavbu, keď dĺžka kostola bola 89 metrov (s pristavanou predsieňou až 99 m), priečnej lode 33 metrov a výška strednej lode bola približne 20 metrov. Pri jej stavbe sa v duchu cistercitskej architektúry už uplatnili aj viaceré prvky gotiky, najmä lomené oblúky a krížové rebrové klenby.

Kláštor mal pohnuté osudy, v 15. storočí ho vypálili husitské oddiely, nasledujúce obdobie stavby chátrali. K obnove kostola došlo až koncom 16. storočia. Kláštorné budovy boli obnovené v barokovom slohu v 17. storočí, ale v roku 1681 celý kláštor vyhorel. Nasledovala veľká baroková prestavba kostola i kláštorných budov, kostol bol vysvätený v roku 1735. Pri nej dostal kostol okrem iného západné dvojvežové priečelie a zbúrané boli vnútorné bočné apsidy.

S odbornejšou obnovou a výskumom sa začalo koncom 19. storočia, kedy bolo objavených množstvo fragmentov zo zbúraných románskych objektov kláštora. Po odstránení dva metre hrubých navážok boli odkryté spodné časti zbúraných apsíd. Vzhľadom na význam stavby sa v prácach pokračovalo aj v nasledujúcich desaťročiach, predovšetkým koncom 30. a začiatkom 40. rokov 20. storočia, kedy bol areál odvodnený a odkryté románske murivo.

Z neskororománskej stavby sa zachovalo predovšetkým murivo východného záveru s centrálnom apsidou a dvoma vonkajšími bočnými apsidami a spodnými časťami vnútorných bočných apsíd. Pôvodná je aj spodná časť obvodových múrov kostola.

Z detailov ide o viaceré štrbinové okná, oblúčikový vlys, zuborez a prípory s ozdobnými hlavicami na centrálnej apside. Pri výskume sa našlo množstvo architektonických článkov, zdobených hlavíc stĺpikov a konzol klenieb z kostola i kláštorných budov, ktoré sú vystavené suteréne v lapidáriu spolu s viacerými stredovekými náhrobnými kameňmi.  

GPS: 49.10347435, 17.395707965

Zdroje:
- Pojsl, M.: Velehrad. Bývalý cisterciánský klášter a jeho románské památky. Historická společnost Starý Velehrad se sídlem na Velehradě, Velehrad 2001.
- Dvořáček, P.: Architektura českých zemí. Románský sloh. Levné knihy KMa, Praha 2005.
- www.farnostvelehrad.cz

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu