Komjatná

V roku 1982 odkryl archeológ Václav Hanuliak v obci Komjatná základy zaniknutého stredovekého kostolíka datovaného až do 12. storočia. Lokalita je dnes pekne prezentovaná, vrátane zaujímavých informačných panelov.

Kostolík stál v obci na svahu na mierne vyvýšenej terase. Komjatná ležala v ranom stredoveku na dôležitej ceste do Poľska, ktorá viedla údolím rovnomenného potoka. Archeologický výskum dokázal osídlenie na území obce už v poveľkomoravskom období a pochovávanie na mieste chrámu už od 11. storočia.

Kostolík mali postaviť už v 12. storočí ako neveľkú jednoloďovú stavbu s predpokladanou polkruhovou apsidou. Pokiaľ by sa toto datovanie potvrdilo (odborníci nie sú v tomto jednotní), išlo by o jeden z najstarších chrámov celého Liptova.

Prvá písomná zmienka o Komjatnej sa datuje do roku 1330 a niekedy po tomto roku, ešte v prvej polovici 14. storočia, mali starší kostolík rozšíriť už v gotickom štýle.

Z románskej stavby mali zachovať len severnú stenu lode, ktorú predĺžili západným smerom do podoby omnoho väčšej lode. Pôvodnú svätyňu nahradilo nové väčšie polygonálne presbytérium, ku ktorému sa zo severnej strany pripájala malá sakristia. Severozápadné nárožie stavby bolo zosilnené mohutným oporný pilierom. Nový chrám bol dlhý 17,1 m a široký 9,6 m.

Kostolík sa prvý raz spomína v prameňoch v roku 1492 a patrocínium sv. Ducha je doložené v roku 1560.

Kostolík stál na nestabilnom podloží, čo ohrozovalo jeho statiku. Stav objektu bol
začiatkom 19. storočia natoľko zlý, že kráľovská miestodržiteľská rada rozhodla v roku 1820 o jeho uzavretí. Pohyb podložia napokon zapríčinil zrútenie kostolíka koncom 20. rokov 19. storočia. V nasledujúcich rokoch miestni rozobrali ruiny na stavebný materiál.

Pri výskume boli odkryté časti základového muriva, miestami len ako negatívy, a to prevažne na severnej strane. Priebeh muriva na južnej a juhozápadnej strane bol rekonštruovaný na základe predpokladu. Murivo bolo tvorené lomovým kameňom a obložené väčími pritesávanými kvádrami.

Existenciu staršej stavby dokladá cezúra v severnej stene lode na mieste, kde sa k románskemu múru pripája novšie, gotické murivo predĺženej lode.

Po výskume bola lokalita pamiatkovo upravená a severné časti základov stavby prezentované. V západnej časti lode boli osadené dva bloky nesúce informačný text k stavbe, rekonštrukciu podoby stavby a jej pôdorys.

GPS:49.146116978, 19.247590899

Zdroje:
- Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, okres Ružomberok. PÚ SR a Slovart, Bratislava 2008.
- www.komjatna.sk/historia

esteban