Kežmarok - Kostol sv. Alžbety

Pri výskume v rokoch 1964 - 67 odkryl archeológ Belo Polla na nádvorí mestského hradu v Kežmarku základy Kostola sv. Alžbety z 13. storočia. Išlo o kostol, ktorý slúžil tu usadeným Sasom a zanikol v 15. storočí. Pôdorys stavby je prezentovaný.

Kostol postavili niekedy v období rokov 1230 - 1250, keďže sa spomína v listine Bela IV. z roku 1251. V prípade, že zasvätenie sv. Alžbete je pôvodné, zužuje sa čas postavenia na obdobie po roku 1235, kedy bola bratislavská rodáčka vyhlásená za svätú.

Výskum odkryl základy neveľkej stavby na svoju dobu neobvyklého pôdorysu. Na pozdĺžnu loď nadväzovala polygonálna svätyňa rovnakej šírky a oba priestory oddeľoval zrejme len víťazný oblúk v interiéri.

Takáto dispozícia je typická skôr pre kláštorné stavby. Podľa levočského kronikára Gašpara Haina zo 17. storočia na tomto mieste sídlila komunita rehoľníčok už v roku 1190, pred príchodom Sasov. Naisto tu rehoľníci pôsobili od roku 1368.

V tomto roku získali kostolík krížovníci Božieho hrobu z Lendaku, keďže farským chrámom rozvíjajúceho sa mesta sa stal výhodnejšie umiestnený a oveľa väčší Kostol sv. Kríža. Rehoľníci si v období rokov 1368 až 1392 postavili pri kostolíku obytnú budovu, ktorej základy sa taktiež našli.

Osudným sa pre kostolík stali útoky husitov, ktorí dokonca obsadili celé mesto, Jiskrových vojsk a následne bratríkov. Murovaný kostolík s kláštornou budovou na vojensky výhodnom okraji mesta obsadili vojaci a premenili na pevnosť.

V roku 1463 sa začalo s budovaním súčasného mestského hradu a Kostol sv. Alžbety, vtedy zrejme ťažko poškodený, zbúrali. Stavebný materiál z neho použili pri stavbe západného traktu hradu. 

Výskum neodpovedal na otázku presného vzniku stavby. Polygonálny tvar svätyne je totiž v druhej štvrtine 13. storočia na našom území veľmi zriedkavý (napr. Bíňa) a viaže sa na najreprezentatívnejšie stavby. Je ale možné, že tento tvar si "doniesli" Sasi zo svojej vlasti, kde sa gotické tvaroslovie už uplatňovalo.

Kostolík bol podľa všetkého zaklenutý, o čom svedčia vonkajšie oporné piliere a pätky prípor. Nezvyčajné sú dve dvojice pilierov v interiéri, zachované v základoch. Kým východná dvojica môže predstavovať víťazný oblúk, nejasná je funkcia druhej dvojice pilierov.

GPS: 49.140049478, 20.433052182

Zdroje:
- Puškárová, B. - Puškár, I.: Kežmarok. Pamiatková rezervácia. Tatran, Bratislava 1979.
- Baráthová, N.: História Kežmarského hradu. Múzeum v Kežmarku, 2004.
- Fábrová, K.: Vznik a formovanie sa mesta Kežmarok. In: Annales historici Presoviensis, č. 1/2012, roč. 12, str. 11 - 29.
- www.kezmarok.com
- www.kezmarok.sk
- www.fara-kezmarok.sk
- www.pamiatky.sk

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu