Blog (strana 2)

Návrat strateného (pri kostolíku v Sádku)

V Sádku sme neboli prvý ani určite ani posledný raz. Napäto sme čakali. Zčasti preto, či bude naša misia úspešná a dostaneme sa aj dnu do kostola. Úprimne však priznávam, že tá moja časť práve viac bažila po tom, či nás príde odborne skontrolovať psík, ktorý mi prirástol k srdcu.

Miesto modlitby a bezpečia (o kostolíku na Senderove)

Neraz mi bolo povedané v súvislosti s duchovnými záležitosťami, že miesto nie je dôležité. S pokorou priznávam, že pre mňa je.

O zmiznutom kostolíku (naša babinka tu už nie je)

Moja babinka tu už nie je. Akoby sa zrazu rozplynul jeden z kostolíkov, čo nás vždy spoľahlivo odviezli k cieľu vzájomnej dôvery. Na tento jedenuž nikdy nenastúpime.

Prešovský výlet - deň prvý

V Prešove sme sa elegantne premiestnili na spoj smerom na Chmeľov. Tamojší kostolík, ktorý sme mali doteraz zdokumentovaný len vďaka orientačnému chaosu pána taxikára s pred pár rokov, si zaslúžil aj viac pozornosti.

Takmer opustená Magdalénka

Ten prvý pohľad, keď človek nedokáže zakryť svoje skutočné emócie. Stálatam ako zhrbená starenka, ktorá už prijala nadvládu času. Hlboké vráskyjej ešte viac rozryli statočne sa vzpierajúce múry.

Zimný výlet do Kremnice 2 aj s krvilačnou srnkou

V piatok sme sa zrána vybrali opäť k hradu. Hmlu už prestalo baviť robiťprieky a na chvíľu sa blahosklonne potrhala a tak sme opäť v predstihu šli pokúšať šťastie

Zimný výlet do Kremnice 1

Keď sme odbočili na bočnú cestu vedúcu ku kostolíku, začalo to byť čarovne záhadné. Hmla, zimný opar a námraza pohltili krajinu do svojej moci.

Zasnežený výlet na Liptov

Bodický kostolík bol malý, milý, ale pre zachovanie pravdivej výpovede musím priznať, že som venovala viac záujmu strapatému psíkovi, ktorý k nám pribehol...

Májový maratón na východe - deň tretí

Keď svitlo ráno tretieho dňa, nadšenie nás stále neopúšťalo. Prvá položka na zozname bol Kežmarský hrad, takže niet divu, že som sa ledva vpratala do kože.

Májový maratón na východe - deň druhý

Druhý deň trojboju sme začali pozvoľna. Prvá etapa bola iba premiestňovacia, rovná čiara do Popradu. Teda pomyseľne, lebo rovno cez Dobšinský kopec si to môže šinúť akurát tak lastovička...